Je to k neuvereniu, ale nie ojedinelé. A preto píšem.
Bolo veľmi studené ráno, mínusová teplota s dvojciferným číslom. Veľmi som sa chystala, že pôjdem na neskorú svätú omšu, hoci je pre deti, no napokon som si povedala, že ak som vstala, idem. naobliekala som sa tak že som pripomínala skôr medveďa. Vonku ani človiečika,hoci sa blížilo k deviatej. Až o chvíľu som počula opatrné kroky starej panej , ktorej podošvy boli hladšie ako moje, nuž som ju chytila.pod pazuchu. Po chvíli som zbadala, o koho ide. Teta mojej tragicky zahynutej žiačky. Kedysi ich bývala v kostole plná lavica. Dnes tam sedí so sestrou, slobodnou a sem-tam vnúčikom. Nepýtala som sa, nechcela so sa dotknúť, iba tak, ako slúži zdravíčko.....Zatiaľ ako-tak slúži, ale objavili sa slzy....
Nebuďte smutná, že ste slobodná- vraví-, ja mám päť detí a nik mi nepríde pozrieť ako je rok dlhý, ani na Vianoce, ani nový rok zavinšovať.....
Išli za robotou za hranice?
Jeden. Dcéra nepríde, má školákov, postalili si v B. dom
Ale- veď to je susedná dedina. Aj ak auto nemajú, pár minút autobusom. Kým nechodili do školy, boli u mňa celý týždeň .
Dvaja synovia s rodinami sú trošku ďalej, ale v našom okrese. Neprídu. Majú svoj život- vravia. Mobil zdvihne nevesta iba ak ochorie daktoré z detí: Babko, modlite sa.
Opýtala som sa na najmladšiu.
Včera mi zavolala, že mi vinšuje požehnanie do nového roku a vraj nech sa držím.
A kde býva?
V susednom vchode......
Keby sm ju poznala, že je panovačná alebo zlá na deti, či skúpa ....tak sa nečudujem, hoci som mala birmovanca, ktorého otec hrozne pil a chlapec predsa povedal....modlím sa a mám ho rád, i ke´d je stašné čo robí....ale je mi otec.
Takto.....neviem komentovať.
I ja som z omše prišla do prázdnej izby....už ma mnohí pozrieť neprídu....robota, únava, nezhody v rodine.....ale nestalo sa mi, aby som mala deň bez mailu alebo telefonátu.
Ako mladá som si kládla otázku: prečo je štvrttý Boží príkaz príkazom, keď je to predsa normálne? Mýlila som sa už vtedy?
