Čo vám napadne pri pohľade na východ , či západ slnka ?  Je to nádherný jav , určite sa naň dokážete pozerať dlho.  Ja som sa prichytila raz že ma chytilo básnické črevo  :D  Potom uź len hudobný nástroj niektorý do rúk a brnkať. Na zlosť ľuďom veľmi neodporúčam   :D  ale na hudobný nástroj. ( Ako je to ten vtip ?  Od malička rodičia vedeli , že som nadaná. Volali ma trúba.   :D ) Vtedy vydáte zo seba všetkú energiu a zároveň ju získate späť. Je to nevyčerpateľný zdroj energie , pokoja ...  o to intenzívnejšie sa to vníma ohľadom slnka. Veľa krát vidieť ešte akoby obrysy lúčov slnka. Vtedy mi to pripomína lúče milostí vychádzajúce zo srdca Jeźiša. Je to fascinujúce. Zároveň je to jav odráźajúci sa aj v tvárach a o to viac srdciach ľudí , ktorí sú nám takým slniečkom. Zahrejú srdce, keď nám je ťaźko . O to viac , ak v nich máte oporu. Je to jedno , či rodina , alebo priateľia. Tí , ktorí ste vo vzťahoch to myslím poznáte najlepšie. Sem - tam sa zdá , akoby slniečko úplne prestalo svietiť .Nie je to tak - je len za mrakmi , ktoré sa aj tak časom rozplynú a jeho teplo bude pôsobiť opäť. Taký je kolobeh života. Je to ako v modlitbičkách , keď máte pocit ,  akoby lúče lásky Ježiša pretekali cez vaše srdce . Cítite silu , pokoj  , váš pohľad na svet je akýsi iný. Zahalený rúškom Božieho tajomstva , ktoré túžite spoznať. Ako kvet lálie. Jednoduchý púčik , krehký kvietok a zároveň tak silný. Čím viac sa otvára , tým je zvedavosť väčšia , akú tieňovanie farby lália bude mať , no po otvorení pôsobí tak jemne , nežne , tajúplne , vznešene , tak je to s každým darom , čo človek od Boha dostáva. Čím viac získavate rozhľad ich pôsobenia , tým viac to v človeku utvrdzuje pokoru a túžbu spoznávať všetko do väčších hlbok , ako keď kopete studničku a narazíte na možný prameň. Koľká radosť , šťastie , euforie , tak je to vo všetkom , čo človeka poteší , povzbudí , vo všetkom je ten jas slnka , jeho teplo , jeho lúče i keď sa občas skryje za mráčiky , stále je s nami , stále je v nás. Je to čas utužovania trpezlivostí.