Začiatok bolestný , koniec milosrdný. Tak začína väčšinou každá etapa v živote človeka. Taký je aj dej a obsah tochto príbehu.
Ako vieme , v rokoch mladých , dospievajúcich ľudí , alebo aj dospelých sú rôzne etapy , kedy sa vnútorne jedinec spoznáva , hľadá. Bez opory by človek rýchlo padol , možno na najsmutnejšie dno života , kedy sa snaží hľadať oporu a niekedy ju vôbec nenájde. Cíti sa sám , opustený , nepotrebný ba až zbytočný a po dlhšom trvaní v tomto myšlienkovom a citovom rozpoložení sa zaoberá čiernymi myšlienkami. Isť dalej , či všetko ukončiť ? Jedného dňa , na sviatok Božieho Slova sa začalo všetko rapídne obracať k dobrému. Ako ? Ak vydržíte čítať do konca , dozviete sa oveľa viac. Mladé dievča ubIté bolesťami šlo do kostola na sviatok Bozieho Slova.Istý kňaz pred oltárom na stojane v košíčku nechal nastrihané papieriky žltej a ružovej farby , otočené písmenkami nadol . Na každom papieriku bol napísaný nejaký žalm , ktorý si veriaci mohli formou losovania vybrať jeden , ktorý im padol do ruky. Samozrejme po skončení sv. omše. Beznádej , osamelosť , slzy, bolestí dievčine ťažili ramená stále intenzívnejšie a dlhý čas. Rozhodlo sa teda , že si pôjde vylosovať jeden žalm s nádejou , že ju aspoň na chvílku osvieži , i kedto bolo viac - menej ako osvieženie Ježiša na kríži , ked mu dali k perám ocot. No aspoň na chvílku , aspoň niečo. Prišlo ku košíčku , načiahlo ruku k papieriku , ktorý ju niečím priťahoval. Po otvorení našlo naňom napísané. " Od vekou láskou som Ta miloval , preto som si Ta milosrdne pritiahol k sebe " . Slzy sa vykotúľali , ako hrachy , srdce sa zachvelo pri uvedomení si , že predsa , predsa niekto je , komu na nej záleží. Kto ju chápe , kto ju miluje, neodsudzuje , chápe , v kom kedykoľvek nájde oporu, kto jej zakaždým podá pomocnú ruku.Zrazu neskutočná sila , radosť , nová nádej a chuť ísť dalej. Postaviť sa zoči - voči starostiam.
Vidíme a vieme , že uz roky sa starší ľudia vnímajú , ako niečo navyše , nepotrebné , zbytočné na tomto svete. Ako preniesť to , čo Ste dostali od BOHA do životov ľudí ? Aj starší , chorý človek sa cíti osamelí i uprostred rodiny. Zbytočný , opúšťa sa . Cíti sa , ako dievčina z tochto príbehu , pokiaľ Boh neprehovoril. Ano s rokmi pribúdajú i rôzne choroby a častokrát i ked je pobyt s nimi ťažší , zaslúzia si cítiť sa potrební a šťastní a tam nastupuje odovzdanosť Božieho daru. Láska, vypočutie , trpezlivosť , úcta , pomoc si dokázu oceniť , ako máloktorí mladí i ked áno. Snažia sa i trucovať a presadzovať svoje , častokrát agresia , osočovanie , či ohováranie ale kto z nás môze povedať , Že mi budeme na tom lepšie , ako oni ? Môžme byť vo vyšom veku povahovo aj zdravotne zložitejší , ako oni. Uvedomujeme si to ? Pokiaľ sa k ním budeme chovať láskou , úctou....skoro budeme vidieť ovocie Boha , ktoré sa nám zdá nezaslúžené. V tých očiach , čo boli agresívne , nepokojné , trucovité , ako i skutky zrazu vidíte , pokoj , vyrovnanosť , lásku , šťastie , vtedy si uvedomíte , že vlastne opäť našli Boha. Pokojne , i ked zo slzami Vám vyrozprávajú životný príbeh a vy cítite , že , vo vás našli oporu , nádej , pokoj , ktoré by bez zásahu Boha nebolo možné zrealizovať. DAKUJEM BOŽE ZA VSETKE DARY , KTORYMI MA OBDARUVAS a ktoré sa môzem snažiť za Tvojej pomoci podávať dalej , aby aj starší ľudia mali taký pocit , ktorý som mala ja , ked si ma našiel a opäť vlial nádej , pokoj , silu ... ísť dalej.
