Ťažká téma. Oddanosť. Výraz s niekoľkými stupňami. Môžete byť oddaný svojím rodičom , veď vám dali život , učili vás žiť. Oddanosť práci , oddanosť partnerská , svojej vlasti atď. Často sa oddanosť zamieňa s prejavmi šťastia , ktoré sa prelínajú cez hodnotu človeka ku skutkom povzbudenia , či istoty , nádeje .Nie sú však vždy odpoveďou na otázky.
Často k tomu dochádza u ľudí , ktorí v podstate zažívali v živote viac bolestí , než radosť , ktorí sú nepriebojní , introverti , neskúsení , až moc empatický. Na jednej strane sú menovaní , ako anjeli , ako zázrak dokonca , pretože vkladajú svoje celé srdcia do všetkého , čo konajú. Zvlášť u starších ľudí. Keďže takýto ľudia sú moc otvorení a priami , nie vždy je ľahké ich chápať a nie vždy nás majú radi. To ale nevadí. Človek predsa nevyhovie všetkým , aj keby sa stal zlatou rybkou. :) Ja som povedala , že mňa osobne je asi moc ťažké chápať. V očiach ľudí sa takýto človek môže zdať , ako keby nepoznal vlastnú hodnotu. Pozná. Veľmi dobre pozná. Celý život som žila v kruhu ľudí , kde prejavy istoty , nádeje nehmotných záležitostí bola samozrejmá. Vždy som bola k tomu vedená. Stále človek od ľudí počúva , chýbajú nám istoty , nádej. Ano ? Akého druhu ? V dobe plnej zla , negatív si istotu priam ľudskosť žiada. Istotu nehmotného charakteru. To ale neznamená , že títo ľudia sú rovnakou mierou takýto ku všetkým. Nie sú. Každý nejaký sme. Ja som , taká , akú ma stvoril Boh. Nemienim mrhať silou , ktorú mi Boh dáva na dokazovanie iným , či som taká , alebo taká. Nemienim sa meniť kvôli ľuďom len preto , aby som vyhovela požiadávkam a predstavám ľudí . Ostávam naďalej sama sebou. To sa mi páči a tak sa cítim pohodlne. A nech si myslí , kto si čo chce. Ak ľuďom chcete dať pocit nádeje , to neznamená , že ste schopný všetkého. Nie. Neznamená to , že človek nepozná svoju hodnotu. Ja som chvála Bohu viac - menej samotár čiže aspoň nemusím riešiť tieto záležitosti s ľuďmi. Dovolím si tvrdiť , že títo ľudia sú však morálnejší a vo vzťahoch vernejší . Kto vlastne určuje výšku hodnoty človeka ? Kto určuje , ten je hodnotnejší , ako ten druhý. Podľa čoho sa stanovuje meter výšky hodnoty človeka ? Ak mám dojem , že niekto je schopný spraviť čokoľvek , na základe čoho sa na toho človeka takto pozerám ? ... Mne pripadá celkom logické , že všetko , čo človek chce riešiť , musí prejsť komunikáciou. Osobnou. Už som o tom písala. Oči sú zrkadlom duše. Nech by človek povedal čokoľvek , oči nezradia. Takže v opačnom prípade je mi jedno , čo si kto bude myslieť. Ak niekto nekomunikuje z očí do očí , nepovažujem takú komunikáciu za sto percent dôveryhodnú. Veď čo je dôležité pre človeka ,to si predsa zariadiť vie. Iné podstatné ani nie je. Akí sme ľudia zvláštni. Obuj si topánky človeka , o ktorom máš názor , že nepozná svoju hodnotu a prejdi jeho cestu. Potom príď a komunikuj z očí do očí. Príjemnú nedeľu želám.