Viem , je noc niečo po tretej hodine. Okrem modlitby korunky Božieho Milosrdenstva mi napadlo pár myšlienok , o ktoré by som sa s Vami chcela podeliť. Vyberiem len stáť z Evanjelia podľa Marka 6:7 - 11 . No ak by vás niekde nechceli prijať a nevypočuli vaše svedectvo, choďte preč a otraste si aj prach zo svojich nôh na svedectvo proti nim. Sami raz ponesú za svoje správanie zodpovednosť.Istý kňaz raz krásne povedal - že aj my by sme mali byť apoštolmi pre túto dobu. Po krátkom príhovore dodal túto stáť z evanjelia. Mne napadlo , že s pohľadu a slabosti človeka som neveríte mala veľa krát chuť zobrať nohy na plecia a odísť. Obrazne oprášiť prach a ísť niekam celkom na iné miesto. Ci už dediny , či iného mesta bývať. Taký pocit má myslím veľa ľudí . Keď sa tak ale zamyslím , tak prečo ? Začať s čistým štítom ? To môžeme každý deň na mieste , kde sa nachádzame. Sme len ľudia a kažý urobil niekoľko chýb. Rozdiel je len v tom , do akej miery si to priznáme a snažíme svoje nedostatky odstrániť.je pravdou to , čo sa nakladá človeku na plecia je niekedy ťažko uniesť. Zdrhnúť je ale jednoduchšie , čooo ? :) Ludia , tí ľudia , ktorí do nás vkladajú nádej , ktorí o nás hovoria , že sme pre nich anjeli hoc by ich bolo len ako mini hrstka hrášku vari nestoja zato , aby sme ostali ? Nestoja zato , aby sme sa vykašlali na všetko zlé, čo sa na nás sype a ostali pri nich , ako opora ? Vari Ježiš utiekol , keď vedel , že ho chcú zajať a ukrižovať ? A ešte na znak proti neprajníkom oprášiť prach s nôh ? Apoštoli, aby priviedli k Bohu čo najviac ľudí , šli. Inak sa nedalo. Dnes je už hodne ľudí , ktorí sa hlásia k Bohu , anáď by postačilo , aby sme vo svojích bydliskách praktizovali živú Vieru a nedali sa odradiť ničím , nikým. Ja som v minulosti zdrhala pred problémami i keď stále vo svojej dedinke , kde som vyrastala od mala a verte , len sa oddialili , ale mali dlhšie nohy a rýchlejšie , ako ja .Dobehli ma. A dievča chceš , nechceš - rieš ! :) Dnes , dnes Bohu za to nesmierne ďakujem. Som silnejšia , huževnatejšia. Je to super pocit , ťažko opísateľný , ale od istého času som začala vnímať pohľad na starostí akosi inak. No ako dar - tak na tom musím ešte popracovať , pretože aj hodne niekedy pošomrem :) . Vďaka Bohu , stále máme príležitosť na zmierenie sa s Bohom vo sviatosti zmierenia. Netreba byť každý deň v krči a sledovať sa , či neurobím chybu. Zi kľudne , spokojne , veselo bez úmyselného ublíženia blížnym , veď keď padneš , aj Ty môžeš ísť s pokorným a úprimným srdcom k Bohu , poprosiť ho o odpustenie a začať znovu. Ak niekto chce , no nedokáže Vami manipulovať , urobí všetko preto , aby ľudí okolo Vás postavil proti Vám. Sme ľudia , sme krehké , hriešne tvory , no navždy milované Bohom , ktorý dal svojho syna za nás Ježiša Krista , aby nás vykúpil. Príjmime do svojho života túto milosť , kým je ešte čas, Nikdy nevieme , aký knôt horiacej sviece života ešte horí plamienkom na možnosť sebazlepšiť sa. Nezabúdajme. V očiach Boha je aj úprimná snaha veľmi , veľmi cenná. Boh nám pomáhaj na našej ceste životom. Nie sme sami , i keď sa tak niekedy cítime.