Chaos , búrka , hurikán otrasú pokojom človeka , no vždy len otrasú.Ćlovek môže urobiť to isté. Vstať hoc aj vyslabnutý , oprieť sa o oporný stlp , ktorým môže byť aj človek , oprieť sa o zvyšok síl a obrazne povedané otriasť zo seba búrky , hurikán , chaos. Viem , svet sa zmieta v hluku , to nám ale nebráni byť vnímavými na hlas Boha. Prečo si ľudia myslia , že Boh sa k nám prihovorí cez to , čo sa nám vidí vhodné po našej vôli. Zabudli sme vari , že častokrát pôsobí práve cez to opačné ? ... Boh má iný meter na ľudí , ako samotní ľudia. Vďaka Bohu.
Preto len počúvame a nevnímame ? Zbytočné sú otázky , ak vopred sa rozhodnem odmietať odpovede.
Ako som si predstavoval / a , že mi bude daná odpoveď , pomoc. Popritom stačlo tak málo. Len tak málo , aby sa nastolil pokoj , aby chaos zmenil na pokoj , búrka na osviežujúci dáždik , hurikán na príjemný vánok. Koľkí , ktorí hovorili verím v Boha zároveň odmietali pomoc Boha , ak bola sprostredkovávaná prostredníctvom hriešneho človeka. Tak ako veríte v Boha , keď odmietate Jeho pomoc skorej , ako začnete prosiť. ? Čo rezonovalo vašími myšlienkami okrem pokory , a skutočnej túžby po nastolení pokoja vo vnútri duše ? Niekedy si myslím , že ľudia sú ako trampolína. Prosia o pomoc , Boh vypočuje , niekoľko krát opakovane podáva človeku pomocnú ruku , ktorá sa zamietnutím zo strany človeka odrazí od človeka , ako od trampolíny späť. Keby Boh nanucoval JEHO pomoc človeku , ľudské telo by bolo deravé , ako syto obrazne povedané. Ako teda niektroí používajú slobodnú vôľu ? Otázky sú zbytočné.