Nie je dôležité, koľko vlastníme,
ale to, či z toho, čo máme, vieme rozdávať.

Nie je dôležité, či sa vieme presadiť,
ale to, či vieme premáhať seba.

Nie je dôležité, koľko škôl sme absolvovali, aké máme vedomosti,
ale to, ako múdro dokážeme hospodáriť s tým, čo vieme.

Nie je dôležité, čo robíme,
ale to, ako robíme a prečo robíme.

Nie je dôležité, či sa vieme sami zabávať,
ale či dokážeme prinášať radosť druhým.

Nie je dôležité, či sme bojazliví a máme strach,
ale to, či sa správame tak, akoby sme strach nemali.

Nie je dôležité, aby sa nám utrpenie vyhlo,
ale to, či ho vieme prijať, keď príde.

Nie je dôležité, či sme šťastní,
ale či sme schopní zaistiť šťastie iným.

Nie je dôležité, či nás milujú,
ale či my milujeme iných a prinášame im požehnanie.

Nie je dôležité, čo o nás hovoria ľudia,
ale akí skutočne sme, a či sme sami sebou.

Nie je dôležité, ako vieme hovoriť,
ale to, aby naše slová vyjadrovali pravdu a úctu k nej.

Nie je dôležité, či Boh plní našu vôľu,
ale to, či sa my usilujeme uskutočňovať tú jeho.

Nie je dôležité, či budeme dlho žiť,
ale to, ako naplníme svoj život.

Nie je dôležité, kedy zomrieme,
ale či sme vždy pripravení stretnúť sa s Bohom.