V niektorých krajinách ľudia vedia, ako si užívať život. Predstavte si, že ste zmorený robotou, nebodaj Vás ešte bolí celé telo z nejakého športu a potrebujete vypnúť! Zrelaxovať! Nebolo by úžasné zájsť si do kúpeľov, vyhriať sa v saune a dať si masáž? No u nás už, žial, komercia a elitárstvo tieto možnosti takmer zničili, ale v Číne to stále existuje. Jedny také kúpele mám hneď vedľa môjho bytu. Ako to v nich funguje?
Celé kúpele na prvý pohľad pôsobia, že bežný človek sa do nich nedostane. Spredu obrovské talianske stĺpy, pred vchodom všade parkujú luxusné autá a uvítaciu halu to má ako päťhviezdičkový hotel, kde si mozete odlozit
zimne bundy a
mikiny.
No jeden deň som bol spoločensky unavený (rozumej po celonočnom tancovaní v klube opitý, od cigariet a potu nie veľmi vábivo voniaci), domov sa mi ísť nechcelo a keďže tieto kúpele sú otvorené 24 hodín denne, rozhodol som sa, že to risknem. Aký som bol prekvapený, keď som zistil, že to je fakt za normálne ceny. O piatej ráno po ťažkej noci sa vyhrievať v horúcom kúpeli a v saune je na nezaplatenie. A o takomto čase tam nebolo ani živej nohy. V Číne! Ani živej nohy! Ja viem, že som v minulom blogu vravel, že sa tieto dve veci nemôžu nachádzať v jednej vete. Preto som ju rozdelil na dve.
Pokiaľ si po kúpeli skočíte na masáž, môžete pri nej zaspať. Pretože máte zadarmo izbu až do ďalšieho dňa. No ideálne po párty, nie? Ešte masáž a mäkká posteľ. Ak niekto z mojich čitateľov niekedy príde do Šanghaja len na deň, odporúčam uprednostniť túto variantu pred hotelom.
Jedného dňa som sa ale rozhodol skočiť si tam cez deň. To už je úplne iná atmosféra. Nie je tam toľko ľudí ako na plavárni, ale stále je ich tam dosť. Pri vstupe do kúpeľov dostanete prezúvky a kľúčik od skrinky, pri ktorej sa treba vyzliecť úplne do naha. Žiadne
plavky,
šaty a
topanky sa tu nevedú, to nosia len zamestnanci. Prvýkrát som bol troška nesvoj ísť úplne nahý medzi toľko ľudí, ale zase, my muži si na takéto veci rýchlo zvykáme. Sú tu tri bazény. Jeden, najväčší má 41°. Tam sú všetci. A potom je tu jeden kde sa občas nachádza jeden človek, ten má okolo 47° a posledný, ktorý je večne prázdny. Áno, to je ten studený, len šialený cudzinec sa doňho po saune namočí. Okrem toho sú tu všade sprchy, sauny a kamenné stoly. Kamenné stoly?
V týchto kúpeľoch sa cez deň nenachádzajú len nahí hostia, ale aj zamestnanci v plavkách. Tí vám na objednanie spravia niekoľko procedúr. Prvá je, že vás vydrhnú tvrdým uterákom. Uterák je veľkosti zamestnancovej dlane, okolo ktorej si ho omotá a potom od hlavy až po päty,spredu aj zozadu človeka naozaj dôkladne vydrhne. Ide tu hlavne o zoškriabanie starej kože, ktorá sa horúcim kúpeľom a saunovaním uvoľní. Druhý chod môže byť tzv. bankovanie. Určite to poznáte, dnes je to relatívne populárne aj u nás. Niekoľko malých zohriatych baniek sa pod tlakom prilepí na chrbát, ony do seba nasajú všetku škodlivú energiu. Popravde naozaj to nie je príjemný pohľad, keď to robia niekomu inému. Relatívne veľká banička sa úplne naplní kožou a po odstránení zostávajú veľké guľaté modriny. Pokojne aj mesiac.
Tak som si samozrejme povedal, skúsiť treba všetko. Okrem bankovania, na to som sa necítil, nechcelo sa mi chodiť ako šálka od Granka.
Išiel som teda pozrieť na tabuľu, kde viseli ceny ponúkaných procedúr. Popravde som nemal okuliare, takže som tak tápal a v kúpeľoch som ešte nikdy netlmočil - niektoré znaky mi boli dosť neznáme. Prvá položka sa mi zdala moc lacná, to bude určite niečo, čo nikto nerobí, povedal som si. Druhá bude ono drhnutie s následnou masážou, na bankovanie to je tiež moc lacné. Tak som teda šéfovi povedal že chcem položku číslo dva.
Ľahol som si na prikrytú kamennú dosku a bol som prichystaný neustále myslieť na to, že tu masáž mi robí starý nahý dedo v plavkách a nie pekná Číňanka v plavkách. Predsa len, človek tam ležal úplne nahý a nechcel si spraviť trapas. No už v prvej minúte som si uvedomil, že tá príprava bola úplne zbytočná. Ježiškomária to bola bolesť. Chlapík sa s tým nekašlal, drhol ma ako podlahu. Ešte na tvári ma šetril, ale chrbát, nohy, ruky, hruď a tak ďalej, aby som nemenoval všetky partie, no tak tam sa zrejme chcel ukázať pred cudzokrajným hosťom akú on má silu. A varu ju mal. Keď skončil, bol som naozaj rád a už som sa tešil na tu masáž, síce len taká búchacia, ale aspoň. No ale na rozcitlivené červené telo začal plieskať svojími na Číňana naozaj veľkými dlaňami tak, až ma prehýbalo. No, trapasu som sa naozaj bál zbytočne.
Keď skončil začal som rozdýchavať. Väčšinu času som totiž kvôli bolesti musel mať zadržaný dych. No ani som nedodýchal a čo to, zrazu mi niečo pristálo na chrbte. Nebrať si okuliare sa nevyplatilo - prvá banka už bola prisatá. Nabudúce si musím lepšie naštudovať ako sa v čínštine píše to, čo nechcem! Nechtiac som si objednal práve to bankovanie. No tak čo mám už robiť, vyskúšať treba všetko. Po predchádzajúcej tortúre sa mi to zdalo už celkom príjemné, i keď dnes sedím za počítačom s asi 12timi modrinami na chrbte. Každá o veľkosti tenisovej loptičky. No Granko, čo vám poviem.
