Viete, čo je schizofrénia? Choroba, kedy pacient ma rozdvojenú osobnosť, a preto si nepamätá to, že niekedy koná "nenormálne". Musí sa liečiť. Paradoxom však ostáva fakt, že schizofrenik sa môže dostať zo svojej choroby rozhovorom. A čo robí moderný človek? Moderný človek nemá čas na priateľov, lebo je sebec. Moderný človek sa egocentricky. t. j. zahľadene do seba, snaží napĺňať svoje túžby, potreby, či sny. A spoločenstvo priateľov? Ide jednoducho bokom.

To však nie je až takou katastrofou. Moderný človek ide ďalej. Zabúda aj na rodinu. Ísť si po radu k rodičom? Veď to sa nenosí. Má vlastný rozum. Nech mu teda nik do toho nehovorí. Prejaviť lásku voči starým? Načo? Nato máme predsa hospice. A kým som mladý a pri sile, niečo také ma netrápi.

To však stále nie je to najhoršie. Moderný človek sa stáva schizofrenikom. Potrebuje Boha, ale odmieta ho. Potrebuje jeho prítomnosť, ale pohŕda ňou. V domnení, že pozná Boha, "stavia sa na zadné" a dúfa, že s Bohom zatočí. Načo mi Boha, ktorý ma komanduje? Takého nechcem. Načo mi Boha, ktorý ma bude strašiť peklom a zatratením? Takého umlčím. A veď načo mi vlastne taký Boh bude?

Nevidí však, že v peniazoch šťastie nenájde. Nevidí, že naplnenie prirodzených túžob, ho robí prázdnejším, ako bol predtým. Všetky naplnené potreby, budú upozorňovať na nezvratné fakty: niekto mu chýba. A tak moderný človek kúpi si rybky, mačku, psa, či iné zvieratko, aby dostal aspoň trošku lásky. Na rohoch podivných ulíc si kupuje trochu nežnosti, ale cíti, že je prázdny. Siaha po drogách, cigaretách, či alkohole, ktorý ho tiež nevie urobiť šťastným. Stáva sa každým dňom depresívnejší, a tak jedného dňa sa vyberie k psychiatrovi, aby mu predpísal lieky. To však túto situáciu vôbec nerieši. Prestáva si vážiť seba, aj vlastný život.

Je rozhodnutý urobiť čokoľvek, len jednú vec neurobí. Nepôjde za Bohom, ktorý je pravým pokojom pre jeho dušu, pravým naplnením, ktoré mu chýba, láskou a nehou, ktorú potrebuje. Nie! Niečo sa v jeho vnútri zlomí, ale aj tak radšej pohrdne Bohom, ako by uznal, že sa v Bohu zmýlil.

Nevidíme sa v tom aj my? Nepohŕdame Bohom každý deň? Namiesto toho, aby sa on stal centrom nášho života, našich dní, odtláčame ho na zadné miesta. Bože, 10 min. modliť sa za deň? To je až až. Tebe to netreba a mne toľko stačí tváriť sa ako dobrý syn. V horšom prípade, sme ochotní venovať aj hodinu na svoje výlevy, ale počúvať Boha, čo na to hovorí? To nie, Bože. Ja som svoje urobil, a ty? Urob toto, alebo tomuto zabráň, toto zmeň. A ak to Boh nespraví? Zákonite Boh musí byť zlý. Vnímame to ako trest, či nejaký sadizmus páchaný na svojej osobe. Ale Boh nás miluje. On nás netrestá, to my sami. My sami si vyjeme bič na seba svojím správaním. Boh nie je bábka! Je náš stvoriteľ, ale prvom rade otec, ktorý nás miluje.

A že Boh nás opustil? Vari nepamätáš, že kto sa pustil čiej ruky? Boh tvojej, či ty, majster sveta, vymkol si sa z jeho dlaní? Ak chceš niekoho viniť za to, že si nešťastný, že sa ti nedarí, že si sám a nikto ťa nechápe, viň láskavo seba. Ty si zato môžeš sám. Že to nevieš prijať? Ťažko sa prijíma pravda vrhnutá ako žeravý uhlík do tváre.

A teraz, ak máš trošku súdnosti v sebe. Nebuď nadutý, ako bol Lucifer. Nepochybuj o Božom milosrdenstve ako Judáš. Nezapieraj Boha vo svojom živote pred inými ako Peter. Buď ako Lót, ktorý žil uprostred zlých ľudí v Sodome a Gomore a nesklátil sa. Buď ako Abrahám, ktorý veril Bohu. Aj keď sa musel zrieknuť aj toho najcennejšieho čo mal, predsa v dôvere čakal, že Pán mu to nahradí, lebo nepochyboval o tom, že jeho Boh je dobrým Bohom. Buď ako Mojžiš, a nájdi horiaci ker. Miesto, kde Boh k tebe prehovorí a učiň, čo Boh ti hovorí. A napokon buď ako dvanásti. Choď do celého sveta a hovor o tom, čo v tvojom živote Boh urobil, robí a ešte urobí. Lebo toto je evanjelium nádeje a pokoja. Boh sa sklonil k nám, aby nás zachránil. Nemusel to robiť, ale tak veľmi nás miloval. Viac ako si to len vieš predstaviť. Viac ako si to schopný prijať a pochopiť. Pros o jeho lásku a budeš vidieť v novom svetle. Nechaj nech si ťa použije, zmení a naplní tvoj život plnou otrasenou mierou svojich darov a milostí.

Alebo môžeš sa obzrieť späť ako Lótova žena za "dobrom", ktoré si mal. Môžeš smútiť a ľutovať to, o čo musíš prísť. Môžeš žiť život podľa vlastných predstáv, kde nikto ti do toho nebude hovoriť. Pamätaj však. Tam ťa nečaká nič horšie, ako tvoja smrť a široká cesta smerom k zatrateným.

Tak čo? Chceš ostať schizofrenikom modernej doby, alebo radšej bláznom pre ľudí, no však s istotou, ktorú máš v Bohu a s nádejou, že raz prídeš do nebeskej vlasti, kde budeš žiť naveky?