« Späť

Eucharistia a ja

Ježiš, prečo často odchádzam z kostola zo sv. omše bez sily taký, ako som prišiel?

„Syn môj, prichádzaš často tak zahĺbený do svojich starostí doma a v práci, že celá sv. omša prejde v tvojom premýšľaní a prosbách tak rýchlo, že si ani neuvedomíš, že som tu tvoj Ježiš a čaká na teba, chcem sa s tebou skutočne stretnúť a darovať ti všetko, čo potrebuješ pre svoj život – pokoj, lásku, múdrosť, odvahu, silu, radosť... Aké by to bolo, keby ťa zakaždým navštívil tvoj veľmi dobrý priateľ tak, že sa na teba ani nepozrie, nepozdraví ťa a začne rozprávať celý čas iba o svojich problémoch a starostiach, prosí ťa o pomoc bez toho, aby tú pomoc od teba naozaj prijal, bez toho, aby ťa počúval, keď mu chceš poradiť, aby si od teba zobral všetko potrebné k tomu, aby svoje problémy vyriešil, dokonca mu núkaš aj seba samého, že mu so všetkým pomôžeš a on ťa ani nevníma, zdvihne sa po čase, keď pozrie na hodinky a uteká zas trápiť sa so svojimi problémami bez toho, aby ti aspoň povedal: „Vieš, mám ťa rád!“ a iba tak sa tešil je pri tebe, bez toho, aby ťa aspoň na chvíľu vnímal, že si tam. Cítil by si sa ako stroj na vybavovanie žiadostí, ponížený jeho prístupom k tebe.

Takto sa cítim ja, Ježiš, keď sa ku mne správaš podobne, keď neustále zahĺbený do svojich problémov nevidíš, že stojím celý čas pred tebou, držím v rukách všetko potrebné na vyriešenie tvojich problémov a chcem ti to darovať, ale ty ani nepozdvihneš zrak svojho srdca ku mne, neuvedomíš si, že stojím pred tebou a neprijmeš odo mňa žiaden dar? Preto často odchádzaš zo sv. omše rovnako prázdny a slabý hnevajúc sa na mňa, že som ti nepomohol. Ale ako som ti mohol pomôcť, keď si mi to nedovolil? Často tebou odmietnutý nechápavo pozerám za tebou so smútkom v očiach, ako odo mňa odchádzaš vysilený do krutého boja so Zlým, ktorého si vedľa seba takisto neuvedomuješ a preto tak často v tvojom živote víťazí on a nie ja. Príď ku mne s vierou, a povedz mi ako svojmu najlepšiemu priateľovi, na ktorého sa veľmi tešíš: „Ahoj, Ježiš, som tu. Teším sa na teba.“ Obetuj sv. omšu za kohokoľvek chceš i za seba a ja každému – aj tebe – pošlem obrovský prúd milostí – pokoja, lásky, sily a všetkého čo potrebujete. Odovzdaj mi svoj hriech a odpros ma za všetko zlé v tvojom živote, aby som ťa mohol očistiť, aby si ma mohol prijať naplno, ako len vládzeš. Prijímaj ma vo sv. prijímaní s vierou, že ti prinesiem so sebou všetko to, čo potrebuješ na riešenie svojich problémov a ja to prinesiem. Keby si len vedel, koľkí na kňazove slová: „Telo Kristovo“ odpovedia nedbalo bez viery svoje „Amen“ a keď si sadnú do lavice, ani raz mi nepovedia, že ma milujú. Ani raz mi nepoďakujú za dar, ktorý som im dal, keď som svoje božstvo tak ponížil, aby som ich mohol pritiahnuť k sebe. Sú to len samé litánia prosieb. A tak to robia takmer všetci, ktorí ma prijímajú. Z lásky som umrel a vstal z mŕtvych. Z lásky čakám na každého z vás, z lásky s vami zostávam. Ale vy si neuvedomujete, ako túžim po vašej láske. V tejto pre dušu tak vzácnej chvíli som žobrákom lásky... Áno, túžim zostať s tebou nielen vo chvíli sv. prijímania ale aj po ňom tak dlho, dokiaľ Ty chceš zostať so mnou. Ak sa budeš rozprávať so mnou celý deň, ak sa budeš obracať na mňa pri plnení svojich povinností, budem ťa počúvať. Ja som s Tebou vždy, to len ty ma opúšťaš! Vychádzaš po omši von a myslíš, že tvoja povinnosť skončila. Nemyslíš na to, že by som chcel s tebou zdieľať tvoj rodinný život, tvoje problémy v práci, v škole... Viem všetko; čítam najskrytejšie tajomstvá ľudských sŕdc a úmyslov – aj tvoje, napriek tomu, že všetko viem, teším sa, keď hovoríš so mnou o svojom živote, keď mi dovoľuješ, aby som sa ho zúčastnil ako člen tvojej rodiny alebo ako najbližší priateľ. Koľko milostí strácaš, keď mi nedávaš miesto vo svojom živote!“

Mal by si v čnostiach prevyšovať anjelov a archanjelov, pretože oni nemajú to potešenie prijímať ma ako pokrm. Oni majú len kvapky milosti, ty máš celý oceán!!!“ Ale ty sa so mnou často stretávaš iba zo zvyku. Táto rutina spôsobuje, že si úplne ľahostajný a vlažný, že mi často nemáš čo povedať. Mnohí ma prijímajú každý deň. Trávia niekoľko hodín v modlitbách, ale v ich živote sa neuskutočňuje žiadna premena. Otvor, prosím, oči svojho srdca a prijmi dary, ktoré ti prinášam v Eucharistii, aby priniesli obrovské ovocie obrátenia, premeny teba a iných v tvojom okolí vo mňa – lásku bez hraníc! „A hľa, ja som s tebou po všetky dni až do skončenia sveta.“
„Môj Ježiš, hoci si všemohúci, viac si mi dať nemohol, hoci si vševediaci, viac si mi dať nevedel... keď si mi daroval v Eucharistii seba samého...“

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Skutočne je to tak ako píšeš. Mnohokrát si to ani neuvedomujeme, čo pre nás znamená svätá omša. Robíme všetko zo zvyku a pritom nemyslíme na to ako urazíme Ježiša svojim správaním
Odoslané 16.3.2011 21:22.