« Späť

Spoved jednej satanistky

K viere som sa dostala cez starú mamu, ktorá sa o mňa starala už od malička. Moja stará mama ma priviedla k Pánu Bohu. Každé ráno a večer sme sa spoločne modlievali pred obrazom Sv. Rodiny. Denne sme chodili na sv. omše a ja som takto vyrastala vo viere až do svojho šiesteho roku. Potom sa stará mama vrátila na vidiek, odkiaľ pochádzala. V mojom živote nastal zlom, keď som mala osemnásť rokov. Prišli urážky, poníženia a rôzne situácie, z ktorých som bola sklamaná. Zo všetkého som obviňovala Boha. Za najväčšie sklamanie som považovala smrť môjho najlepšieho priateľa, ktorý zahynul pri autonehode. O niekoľko týždňov prišlo ďalšie sklamanie, keď ma znásilnili. Vtedy som mala pocit, že Boh ma opustil, neochránil, sklamal ma a že kašle na mňa. V tomto mojom ťažkom období ma raz oslovila moja kamarátka a pozvala na stretnutie, kde mi chcela predstaviť niekoho, kto mi nikdy nespôsobí sklamanie, ale vždy splní to po čom túžim. Podmienkou bolo dať mu svoje srdce a dušu. Pre mňa to nebol problém .Ako som začala chodiť na tieto stretnutia, uvedomila som si, aké naozaj sú. Začlenila som sa totiž medzi satanistov. Svoje srdce i dušu som odovzdala diablovi. Zúčastňovala som sa čiernych omší, na ktorých sa vzýval a oslavoval diabol. Na oltári sa pred takouto omšou obetoval (čiže zabil) pes alebo mačka. Zaklínali sme tu ľudí a modlili sa za ich nešťastie. Do katolíckych kostolov sme chodievali páliť a obracať kríže, rozbíjať okná a zneuctievať posvätné veci. Satanisti majú tiež svoju satanistickú bibliu, kde sú samé zaklínadlá... Netušila som, že v tomto čase sa zároveň začína moje obrátenie. Moja mama veľmi vážne ochorela. Tá choroba nemala ani názov a neboli na ňu ani žiadne lieky. Lekári jej dávali týždeň na prežitie. Dozvedela sa o tom jedna moja kamarátka, ktorá bola veriaca katolíčka. Tá ma prosila, aby som sa išla modliť za mamu do kostola. Ja som to samozrejme odmietla. Tá predstava, že by som sa mala rozprávať s Bohom, ktorý ma sklamal! Tiež mi bolo úplne jedno, či moja mama zomrie. Lenže začala som mať strach o tú kamarátku, pretože satanisti si všimli, že často za mnou chodí. Vedeli, že verí v Boha, a preto jej chceli ublížiť. Nakoniec som jej sľúbila, že s ňou do toho kostola pôjdem a sa za moju mamu pomodlím. Keď som vstúpila do kostola, pocítila som silné objatie. Predstúpila som pred oltár, padla na kolená a začala som sa modliť dávno zabudnuté modlitby. Bohu som sľúbila, že ak vylieči moju mamu, vrátim sa k Nemu. On ma vypočul, zázračne uzdravil moju mamu a zrazu jej nič nebolo, choroba sa pominula. Lekári sa čudovali aký zázrak sa udial. Ja som však zabudla na svoj sľub, vrátila som sa k satanistom a žila starým životom. No Boh nezabudol na môj sľub. Moja mama znovu ochorela na tú istú chorobu, lenže tento krát jej lekári dávali už len jeden deň života, bola v kóme. Spomenula som si na ten sľub a odišla som od nich. Moja mama bola opäť zázračne uzdravená a ja som sa začala krôčik po krôčiku približovať k Bohu a znovu som sa učila dôverovať Mu. Môj odchod od satanistov nebol ľahký. Začali ma prenasledovať, vyhrážali sa mne i mojej rodine smrťou. S rodinou sme sa museli presťahovať na iné sídlisko a ja som odišla na rok a pol ďaleko od Martina. Moje trápenie sa ani zďaleka neskončilo. Už ma neprenasledovali len satanisti, ale samotný satan. Budil ma počas spánku, často krát som sa prebúdzala rozrušená s modrinami a škrabancami po tele. Keď som chcela ísť na sv. omšu,“ niečo“ mi nedovolilo vstúpiť do kostola. Moje srdce i duša túžila ísť do kostola, no moje telo ostalo stáť stuhnuté pred kostolom. Keď som aj občas vošla do kostola, tak počas omše ma niečo nútilo škaredo až oplzlo myslieť na kňaza. Keď som išla na prijímanie, pred kňazom, ktorý mi dával Hostiu, som sa otočila a odišla, i keď moje vnútro po Pánovi veľmi túžilo. Tento boj ma duchovne veľmi vyčerpával, preto som navštívila exorcistu, ktorý sa za mňa modlil modlitby oslobodenia i uzdravenia a nevzdal sa, aj keď som na neho skoro zaútočila. Bol to dlhý proces oslobodenia od zlého. Ďakujem Bohu za oslobodenie. Zachránil ma od väzenia a od psychiatrie, možno by som už ani nežila. Pán mi dal zvláštnu milosť, že keď je nablízku diabol, tak to cítim. Aj na púti v Medžugorí keď sme boli na krížovej ceste na vrchu Križevac, som bola veľmi nervózna a nevedela som rozlíšiť, či je to z tepla alebo od diabla. Modlila som sa za pokoj v srdci, ale nenastal. Vedela som, že to pramení z diabla. Neskôr som sa dozvedela, že na Križevaci bola posadnutá žena. Po týchto zážitkoch cítim Božiu lásku viac a silnejšie, cítim, že Boh je stále pri mne. Vždy ma s láskou objíma, keď sa cítim sama alebo keď mi je ťažko. Naozaj sa oplatí dôverovať Bohu na sto percent! Nikdy nás neopustí a zlé premení na dobré tak ako v mojom prípade. Preto vás moji priatelia vyzývam k dôvere v Boha aj keď je to niekedy veľmi ťažké. Najväčšia ochrana pred Zlým je Panna Mária, diabol sa jej bojí a nenávidí ju. Nech nás Panna Mária ochraňuje pred Zlým, nech naša Nebeská Mamička vás i mňa zahaľuje svojim plášťom ochrany a nech vás v láske objíma.

Predchádzajúci
Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Boh je mocný! To bol skutočne "hustý" príbeh. Lucka, poznáš osobne tú ženu?
Odoslané 15.3.2011 6:40.
Odoslané 15.3.2011 9:57 ako reakcia na Martin Lojek.
Dakujem za uzasne svedectvo.
Odoslané 15.3.2011 23:56.
ja dakujem tebe, ze som to tu mohla uverejnit emoticon
Odoslané 16.3.2011 15:06 ako reakcia na Štefan Hrbček.
V Bohu nie je nič nemožné ak sa dáme viesť Jeho Duchom Svätým , dá nám aj nášmu okoliu pocítiť jeho úžasnú Lásku a Silu,ktorou pretvára celý vesmír.
Ja ďakujem hlavne Jemu za Tvoj úžasný ,,prerod ,, a modlím sa za takéto prejavy Božieho milosrdenstva. .. Vďaka......
Odoslané 24.3.2011 0:17 ako reakcia na Lucka kubisová.