« Späť

Ako ma Boh zavolal

Možno ste 17.8. pozerali televízne noviny na jojke. Ak hej, potom iste viete o autonehode, ktorá sa v ten deň stala v Bystrici, kde bol jeden človek mŕtvy a dvaja, podľa reportérov, ľahko zranení. Bohužiaľ iba jeden bol ľahko zranený, druhý mal veľmi veľa vnútorných zranení, čo sa zistilo až v nemocnici. No a ja som bola v tom aute počas tej nehody. Šoféroval môj starý otec a vedľa neho sedel môj otec. Starý otec bol na mieste mŕtvy, môj otec má podvrtnutú krčnú chrbticu a z toho nárazu sa mu vytvorila mierna skolióza. Ja som bola na zadných sedadlách - ležala som a spala. Potom som bola hneď v bezvedomí a keď ma priviezli do nemocnice, museli ma týždeň a pol udržiavať v umelom spánku kde som dýchala iba s pomocou prístroja a keď som sa dva dni nevedela prebrať, tak to brali ako kómu. Mala som natrhnutú slezinu, narazené pľúca, otras mozgu s opuchom, narazené pravé koleno a jednu vonkajšiu ranu hlbokú skoro až po kosť. Ale keď som sa nevedela prebrať, tak mi prišiel dať kňaz pomazanie chorým s rozhrešením. A modlilo sa za mňa fakt obrovské množstvo ľudí. A potom som sa prebrala a Boh ma za necelé 2 týždne úplne uzdravil, len momentálne som ešte na rehabilitácií v kúpeľoch lebo mám stuhnuté a zoslabnuté svaly po týždni a pol nehybného ležania. Boh ma zachránil. A zachránil aj moju dušu, pretože aj moje postavenie voči Bohu sa po tomto zážitku výrazne zmenilo. Tá nehoda ma dostala oveľa bližšie k Bohu. Teraz už nič nezvráti moje rozhodnutie všetko mu obetovať a napriek všetkým utrpeniam a bolestiam ísť po jeho ceste. Teraz cítim oveľa viac ako kedykoľvek pred tým, že má pre mňa poslanie, že som súčasťou jeho plánu, keď ma zachránil. Doteraz som si tak neuvedomovala, že som už dávno mohla byť mŕtva...

A dúfam, že to ako ma zachránil a vyslyšal všetky modlitby, dostane aj vás bližšie k Nemu. A každý z vás si musí uvedomiť, že nie je na tejto Zemi len tak pre nič za nič. Každý je súčasťou Jeho plánu a pre každého má Boh poslanie. Každý už dávno mohol byť mŕtvy. Každého o kom Boh vie, že sa úplne neobráti, už mohol Boh nechať umrieť, no on každému dáva novú šancu. A táto nehoda bola pre mňa Jeho volaním do Jeho vinice, ďalšia šanca pre mňa. Boh mi jasne dal najavo, že na mňa čaká. A on takto čaká na všetkých, na úplné obrátenie každého jedného z vás! Radšej jeho volanie vypočujte teraz, prv než sa vám stane niečo podobné ako mne, pri čom vám Boh už nezvratne ukáže, že vás volá. Farár v Kováčovej kde som na rehabilitácií má výborné kázne a dnes úplne úžasne vysvetlil to evanjelium o Pánovej vinici. A až vtedy som pochopila, že to čo sa mi stalo bolo pre mňa volaním. Ale Boh bude oveľa radšej a šťastnejší, keď sami prídete k jeho vinici a zaklopete. Bude šťastnejší, že ste väčšinu života netrávili len zabíjaním času až kým vás on neprišiel zavolať, ale že ste si to sami uvedomili a sami prišli. A on vás objíme ako otec márnotratného syna. Aj ja som trávila môj život iba zabíjaním času a neuvedomovala som si to. Boh ma musel zavolať. Ale teraz už veru nebudem zabíjať čas.

Jeho milosť je neskutočná. Verím, že starý otec sa k nemu dostal a ak ešte nie, tak sa určite dostane, pretože to bol veľmi dobrý človek, ktorý by nikdy neváhal za nás položiť život. Je to vlastne otec môjho otca. Dedo bol fakt dobrým človekom. Bože prosím, daj jeho duši spásu.

Dúfam, že vám toto pomôže prehodnotiť svoj vzťah s Bohom a dostane vás to bližšie k Nemu.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Modlitba
Milosrdný Bože,
prv než som bola na svete si mal pre mňa plán.
A od malička si sa snažil ma volať, no ja som ťa nepočula.
Ale cez utrpenie a bolesť, keď som mohla ľahko zomrieť,
Ty si ma zachránil, dal pre moju dušu v úzkosti novú šancu
a nezvratne si mi ukázal, že ma voláš, že máš pre mňa plán.
Naplnil si ma svojou milosťou. Objal si ma a pozdvihol moju dušu.
Poslal si mi ľudí, ktorí mi vysvetlili to, čomu som nerozumela.
Ale teraz už naozaj viem, že ma voláš, že pre mňa máš plán.
Bože, zošli Ducha Svätého a daj, nech spoznám k čomu
ma povolávaš a pomôž mi vždy konať Tvoju vôľu, a nikdy
nemárniť čas niečím, čo ma nedostáva bližšie k Tebe,
či dokonca od Teba vzdaľuje. Bože chcem celý môj život zasvätiť Tebe.
Chcem sa ti celá obetovať so všetkým čo mám, pretože
to všetko si mi dal Ty a patrí to Tebe. Zoslal si mi
svoju milosť. Za to Ti vrúcne ďakujem a prosím za obrátenie
všetkých, ktorí ešte Tvoje volanie nezačuli a všetkých, ktorých
hriech a nerestné zvody príliš zvádzajú. Ďakujem Ti, že si mi dal
novú šancu na nový život, a keď ju budeš dávať druhým, prosím
pomôž im si to uvedomiť a skutočne využiť. Nech každý vie,
že Ty si Pánom všetkého, i nad životom a všetko pripadá Tebe,
ale Ty si dobrý, každého voláš, každého miluješ a túžiš po tom
aby aj oni milovali Teba.
Bože, milujem Ťa, dôverujem Ti a ďakujem Ti za Tvoji lásku.
Odoslané 18.9.2011 19:25.
Lucka, vďaka za svedectvo. Chcel by som niečo povedať, ale nemám slov, možno len to, že ďakujem Pánovi, že Ťa uzdravil, že verím, že Tvoj dedko je už pri Pánovi, ktorý uzdraví aj Tvojho Otca. Máš pravdu, málo čo si uvedomujeme, ako nás Pán ochraňuje. Minulý týždeň som si to zažil podobne. Stačilo by, že by som 1min vyšiel neskôr z obchodu a mohol som byť s manželkou minimálne vážne zranený. Jeden mladý muž si to razil do zákazu vjazdu v 2 zákrutach cca 50km/h, v ktorých sa dá ísť bezpečne možno 20-tkou. Samozrejme dve po sebe idúce zákruty vybral s miernym otrieskaním o auto bezpečne stojace na na pravej strane vozovky.
Odoslané 19.9.2011 6:47.
Netreba vôbec nič vravieť, len počúvať Božie volanie. Vďaka tomu zázračnému uzdraveniu, ktoré po takých zraneniach pri normálnom priebehu trvá aj mesiace, uverili v Boha aj viacerí z našej rodiny, a keď tí, čo sa za mňa modlili videli, že modlitby boli vyslyšané, posilnilo to ich vieru. A pre toto som sem o tom napísala, aby to posilnilo i vašu vieru. Ja viem, že k môjmu predošlému životu a správaniu sa už určite nevrátim. A treba sa každý deň modliť za ľudí v ohrození života, aby prežili a záchrana posilnila ich vieru, pretože veľká časť z týchto ľudí kvôli takým situáciám naopak na Boha zanevrie. A ak takéhoto človeka máte v blízkosti, treba ho povzbudiť, že to čo sa mu stalo, bolo len Pánovým volaním a má to zmysel. Boh s vami.
Odoslané 19.9.2011 9:29 ako reakcia na Martin Lojek.
Tiež ďakujem za celý tento článok. Je dobré, keď sa človek nenechá zlomiť bolesťou, ale naopak, dokáže z nej vyťažiť aj niečo pozitívne. Pretože veľmi veľa ľudí sa takýmto situáciam často poddáva a nedokážu potom, aj veľmi dlhú dobu, žiť taký život ako žili predtým, na aký boli zvyknutí. Lucka, tiež si myslím, že to môže byť akýsi Boží zámer / že si vyviazla z toho všetkého, tak ako vravíš... /, aby si pochopila, ako veľmi ťa Boh miluje, že ti dáva opäť šancu žiť novým životom. Boh určite každému človeku dáva veľmi veľa šancí, je len na každom-tom človeku, či ju aj využije. Žiaľ, neraz, aj cez takéto smutné situácie...Tiež mám, niekedy pocit zo seba, akoby som "zaspávala na vavrínoch", až kým nepríde také to vonkajšie"nakopnutie" a uvedomenie si, že nekonám vždy tak, ako by bolo správne. Som vďačná Bohu za to, že prichádza tak veľa krát s tou "druhou šancou". No, kiežby sme tých šancí nemuseli až toľko potrebovať, kiežby sme Mu radšej boli viac verní. Lucka, prajem všetko dobré, aby si už vo svojom živote kráčala iba s Ním a nikdy už nie bez Neho.
Odoslané 19.9.2011 21:36.
Ďakujem veľmi pekne. Celé je to neskutočne úžasné a ten, kto zažil niečo podobne úžasné, má aspoň akú-takú predstavu, aké úžasné musí byť Božie milosrdenstvo. Áno, Boh dáva každému veľa šancí, ale pre veľa ľudí, ako aj pre mňa, je nutné dať novú šancu takým spôsobom akým ju Boh dal mne. Odznova sa začal celý môj život. Prežila som podľa lekárov dosť pravdepodobnú smrť. Druhý krát som sa narodila. A vtedy si človek oveľa lepšie uvedomí, že má úžasnú príležitosť začať odznova aj s duchovným životom. Ale keď sa človek pevne rozhodne začať odznova, tak sa to dá aj bez nejakého takéhoto silného zážitku. Treba sa rozhodnúť, umrieť starému človeku a mysleniu, a osvojiť si nové, Ježišovo myslenie. Starému človeku som už umrela a to doslova, pretože hneď po nehode mi aj úplne vyholili hlavu keby náhodou bolo nutné operovať, a nakoniec mi do nej aj vŕtali, takže teraz mám z vlasov dlhých do pol chrbta najviac centimetrové vlasy, takže sa zomrel aj môj starý fyzický život, aj moje zmýšľanie sa zmenilo, vážim si veci, ktoré pre mňa dovtedy boli úplne samozrejmé... Zmenil sa celý môj život. Už len popracovať na tom, aby sa moje zmýšľanie zmenilo na obraz Ježišov...
Odoslané 20.9.2011 10:26 ako reakcia na Katarína Krakoviková.
Áno, zmena k lepšiemu, tá je stále potrebná aj u každého z nás. No stať sa lepším, meniť svoje zlozvyky, možno oveľa ľahšie s Ním, než bez Neho. Preto je určite dobré, že si sa rozhodla dať P. Boha na prvé miesto vo svojom živote. Istotne ti rád s tým pomôže...Ale, asi netreba tiež zabúdať aj na to, že Ježiš nás miluje aj s našimi slabosťami a že pre Neho je asi najdôležitejšie hlavne to, koľko lásky zapojíme a vložíme do všetkých našich činností. A hoci by sme mali, častokrát aj pocit úplného našeho zlyhania, musíme veriť, že pokiaľ toto všetko robíme s láskou, má to pre Neho veľký význam.
Odoslané 20.9.2011 21:01 ako reakcia na Lucia Švecová.
áno, tú cestu k Ježišovi iba cez lásku použila aj svätá Terezka z Lisieux - moja obľúbená svätica. Áno, Ježiš nás miluje aj s našimi slabosťami. Ale čo je to iba povedať "áno Ježišu, milujem ťa a všetko Ti obetujem s Láskou, pretože všetko čo mám je Tvoje, i môj život." Povedať to, je nič. Lenže viera bez skutkov je mŕtva. Treba dokázať skutkami, že sme sa pre to naozaj rozhodli a mienime podľa toho žiť. Ale samozrejme láska je to najdôležitejšie, jednoznačne. A možno ešte lepšie ako robiť veci s láskou, je robiť lásku. Každému ju prejavovať, každého milovať a pomáhať. Proste robiť skutky lásky.
Odoslané 21.9.2011 14:37 ako reakcia na Katarína Krakoviková.
a vlastne konanie s láskou a konanie skutkov lásky je Ježišovo konanie a myslenie. Takže toto si musíme prisvojiť, lenže je náročné každého milovať aj s jeho slabosťami, každému pomáhať. Ale keby sme milovali každého aj s jeho slabosťami, o koľko menej hádok, rozvodov, potratov a detí v detských domovoch by bolo.
Odoslané 21.9.2011 14:45 ako reakcia na Lucia Švecová.
A presne o tomto je aj citát Jeremyho Benthama: "Jediný spôsob ako si zaistiť príjemný život, je zaistiť príjemný život ostatným. Jediný spôsob ako zaistiť príjemný život ostatný, je správať sa k nim akoby sme ich milovali. Jediný spôsob ako sa k niekomu správať akoby sme ho milovali, je naozaj ho milovať." Samozrejme, ak sa láskou chceme dostať do raja, nemali by sme to robiť preto, aby sme my mali príjemný život, ale s tým, že milujeme Boha a každý človek je skonkrétnením Boha. Na každého sa treba pozerať ako na Boží obraz, pretože všetci sme boli stvorení na obraz Boží, a srdce každého z nás je Pánovým chrámom.
Odoslané 22.9.2011 19:49 ako reakcia na Lucia Švecová.
Lucia, ďakujem za svedectvo, k takej konkrétnej skúsenosti nie je čo dodať. Drž sa. Nech sa Ti darí.
Odoslané 22.9.2011 21:35.
Tiež si myslím, že viera bez skutkov je mŕtva. Tak ako aj skutky bez lásky, sú iba prázdne skutky. Nejak to s Božou pomocou, treba asi zosúladiť emoticon
Odoslané 23.9.2011 21:22 ako reakcia na Lucia Švecová.
áno... Ale najlepšie rady ako konať tak aby sme sa dostali do raja má asi náš brat farár. Jediné čo si z tých rád fakt pamätám a snažím sa na to stále myslieť, je, že sa nemáme snažiť dostať do raja kvôli tomu, lebo MY chceme ísť do raja, aby NÁM tam bolo dobre, aby sme MY nemuseli trpieť v pekle. Nie, máme tam chcieť ísť preto, lebo chceme ísť za Ježišom, pretože ho neskutočne milujeme a chceme celú večnosť stráviť pri ňom. A preto, lebo On si želá, aby sa všetci dostali do nebeského kráľovstva. Tak odpovedzme už teraz na Jeho lásku k nám našou láskou k Nemu. To je asi najlepšia cesta do nebeského kráľovstva.
Odoslané 24.9.2011 7:29 ako reakcia na Katarína Krakoviková.
A ešte si pamätám jednu vec - že zo všetkého najprv musíme zvládnuť ten najzákladnejší základ: uveriť Bohu. Nie však len mysľou, že ma k tomu vždy viedli, že je veľa dôkazov, že Ježiš tu naozaj žil a že sa deje veľa zázrakov, takže Boh existuje. Treba uveriť celým srdcom, konaním, dušou... Treba uveriť celým človekom tak, aby tá viera bola základným kameňom nášho žitia a skalou na ktorej budujeme, musíme s tým byť naozaj zžití. A treba uveriť nie len tomu, že Boh existuje, ale že jeho Láska je neuveriteľne veľká, že dôvera v neho je tá najlepšie využitá dôvera, a že On nám dáva jedinečnú možnosť, ktorú si sami nezaslúžime, dostať sa do nebeského kráľovstva.
Odoslané 24.9.2011 7:41 ako reakcia na Lucia Švecová.
Jarmila Semanová
Odoslané 24.9.2011 9:51 ako reakcia na Lucia Švecová.
Nemusíme. Iba ak sa chceme dostať do kráľovstva nebeského, tak potom ozaj musíme. Keby sme neverili Bohu, ako by sme mu mohli uveriť, že nejaký raj existuje. A keby sme neverili v raj, ako by sme sa tam mohli chcieť dostať a snažiť dostať. A napokon by sme sa tam ani nedostali. Ja to neviem vysvetliť tak dobre ako náš brat farár. Ale jemu a jeho vysvetleniu sme hneď uverili. Všetko čo tvrdí má podložené svätým písmom a len vďaka nemu sme viac začali chápať kresťanstvo a nebrať ho na ľahkú váhu. On nám pomohol uviesť našu vieru na správnu mieru. Ak chceme ísť do raja, tak treba uveriť takto do hĺbky. Treba uveriť celým vnútrom, pretože iba potom budeme schopní naozaj Boha milovať. Ale kto do raja nechce ísť a kto Boha nechce milovať to samozrejme robiť nemusí...
Odoslané 24.9.2011 10:27 ako reakcia na Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
A čo s tými, ktorí sú neschopní milovať?

Ktorí nedostali lásku a nie sú schopní lásky?
Odoslané 24.9.2011 11:19 ako reakcia na Lucia Švecová.
Práve takým treba najviac uveriť celým srdcom celou silou. Ale som si istá, že takým, ako napríklad odmietnuté deti, dá Boh pocítiť svoju lásku.
Odoslané 24.9.2011 18:12 ako reakcia na Jarmila Semanová.
A inak, všetci sme lásku dostali. A to tú najväčšiu - Božiu.
Odoslané 24.9.2011 18:15 ako reakcia na Lucia Švecová.
Jarmila Semanová
Láska a slovo musím neidú dokopy ...
Odoslané 24.9.2011 20:12 ako reakcia na Lucia Švecová.
áno, o tom sme sa už raz bavili emoticon Ale ak niekto vie tak skutočne milovať, tak nemusí robiť nič z toho. To čo som písala je pre tých, ktorí tak milovať nevedia. A aby sa to naučili, tak sa to proste musia učiť tak, že budú Bohu veriť a dôverovať, a keď im On pomôže vyriešiť problémy s ktorými sa stretávajú a pomôže im s ťažkosťami, spoznajú Jeho lásku. Ale láska a slovo musím aj idú k sebe. Ako kedy. Napríklad ak niekomu chceme s láskou pomôcť, občas sa musíme aj premôcť a spraviť niečo náročné. A aby sme mohli robiť skutky lásky, musíme sa naučiť milovať.
Odoslané 24.9.2011 21:22 ako reakcia na Jarmila Semanová.
Ukazujem 1 - 20 z 23 výsledkov.
z 2