V mesiaci január 2011 začala putovať po Slovensku relikvia Konštantína-Cyrila, jedného z dvoch solúnskych bratov, ktorí v r. 863 prišli na územie Veľkej Moravy, a bude putovať 2 roky. Táto udalosť vzbudila záujem nielen mnohých občanov, ale aj médií.
Slovenský výraz relikvia pochádza z latinského reliquus, čo znamená zostatok, a používa sa najmä v kresťanskej terminológii. Myslí sa tým to, čo zostalo z tela nejakého svätca. V širšom zmysle sa týmto výrazom označujú aj odevy a iné veci, ktoré ten ktorý svätec používal. A nakoniec je to aj kus látky či iné predmety na čas priložené na relikviu tela svätého.
Táto úcta sa môže javiť ako niečo morbídne; a naozaj sa takým môže stať ak človek preženie svoje správanie. Pre takýchto, ako sa hovorí, nič nie je sväté. Ale v skutočnosti to tak nie je. Bežne si totiž uchovávame predmety, ktoré majú pre nás hlboký význam, lebo sa viažu na niekoho milovaného či na niečo pre nás dôležité. Sú citeľným znamením nepretržitej prítomnosti, čiže znamením rodiny, ktorá s láskou uchováva relikvie rodičov či milovaných osôb a za ktorých sa nepretržite modlí.
Samotná úcta k relikviám má dlhú históriu, prakticky tak dlhú ako je staré kresťanstvo. Nielen od čias prvých apoštolov boli telá mučeníkov objektom osobitnej úcty, kedy už aj dotyk tela svätca či jeho šiat priniesol účasť na jeho svätosti a milosti. Ale tak to bolo dokonca aj u samého Ježiša z Nazaretu, ktorého samého alebo obruby jeho šiat sa chceli dotknúť, čím túžili dostať bohaté telesné i duchovné dobrodenia. Často to bol dar zázračného uzdravenia, či oslobodenia od vplyvu Zlého, ale nielen. Toto je ten podstatný, ba povedal by som zázračný rozmer relikvie.
Oveľa hlbší je ale iný význam, a povedal by som význam moderný. Relikvia svätca je vlastne zostatok tela, ktoré bolo nástrojom jeho hrdinských čností, inak povedané, predstavuje premietnutie jeho samého do aktuálneho kontextu. Preto úmyslom putovania relikvie svätého Cyrila je sviatostne sprítomniť jeho osobu tu a teraz.
To, čo patrilo k jeho telu, nám ho teda robí prítomným tak, ako bol, úplne preniknutý božským svetlom. Toto pretvárajúce svetlo, akási energia, môže uzdraviť a oslobodiť, nakoľko pochádza priamo od Boha. Relikvia tela svätca, ktoré sa počas života týmto svetlom preduchovnilo, umožňuje mať účasť na tejto milosti tomu, kto toto telo uctieva, pretože v určitej miere túto energiu ono ešte obsahuje.
Bohužiaľ často sa pri uctievaní relikvií zostáva len pri fyzickom kontakte, pričom cieľom kontaktu materiálneho je spomenutý kontakt spirituálny s Kristom cez svedectva svätcovho života. Relikvia svätca teda môže priviesť do priameho kontaktu s jeho skúsenosťou Boha pre dobro ľudstva. Myslel som práve na toto, keď som v nedávnej televíznej relácii povedal, že Cyril a Metod sú pre nás Slovákov cestou.
Bol to pápež Ján Pavol II., ktorý vytušil význam ich posolstva nielen pre Slovákov, ale pre aktuálnu Európu. V decembri r. 1980 ich zviditeľnil a vyhlásil ich za patrónov celej Európy slovami, ktoré vďaka jeho prorockému chápaniu reality prezradili jeho túžbu, povedal by som jeho sen: aby sa Cirkev ešte rozhodnejšie vydala na jedinú cestu, ktorá Európe a celému ľudstvu prinesie pokoj a dobro. V tomto svetle totiž novým spôsobom pochopil dedičstvo solúnskych bratov Cyrila a Metoda, nepretržite tisíc rokov chránené v mysliach a srdciach slovanských národov. Následne, o päť rokov neskôr, predstavil ich dielo v encyklike Apoštoli slovanov, aby si ľudia na celom svete mohli všimnúť tieto dve postavy novým spôsobom – zrelším a hlbším. Relikvia sv. Cyrila, ktorá začala putovať po Slovensku, nám má v tomto pomôcť.