Už je tomu veľa rokov. Ale v poslednom čase sa mi spomienky na to popoludnie stále vracajú. Možno preto, aby som sa aj s vami podelila o svoje myšlienky.
Ako dieťa som často chodievala s rodinou na prechádzku k Dunaju. V zimnom období sme nezabudli vziať chelbík pre hladné čajky. Aj túto nedeľu sme stáli na brehu Dunaja a nadšene hádzali kúsky chleba čajkám. Tie nám nadletovali nad hlavami a predvádzali úžasnú akrobaciu, keď v letku chytali chlieb. Bolo to nádherné divadlo. Nadšenie z toho pohľadu muselo byť vidno v našich tvárach, možno aj preto sa nám prihovorili. Matka s dcérou, takisto ako my.
Zdalo sa, že tiež obdivujú tú krásu. A potom zatiahli: "Myslíte, že Boh by chcel všetku túto nádheru na konci sveta zničiť?"
Postupne prešli k naučeným myšlienkam a ponúkli nám pár výtlačkov Strážnej veže... Vtedy sme s nimi nechceli veľmi diskutovať, ale tá otázka sa mi nedávno znovu vrátila do mysle. Tentoraz aj s odpoveďou:
Spomínate si ešte na modrý zvonček, ktorý mi spieval o sláve svojho Stvoriteľa?
Myslím, že mi ten zvonček pošepol ešte čosi. Hovoril o tom, že stvorenie - celý svet a všetko krásne, čo na ňom vidíme - je len malá časť krásy Toho, ktorý je pôvodcom všetkého. Myslíte si, že Ten, kto vymyslel a stvoril celý tento svet, Ten, ktorý je nekonečný, nekonečne múdry, nekonečne krásny, nekonečne tvorivý... žeby dokázal vymyslieť len jeden svet? Predstavujem si ho trošku ako chlapca hrajúceho sa s legom. Postaví niečo úžasné a s nadšením to ukáže svojej mame. A potom vezme zase nové vedierko lega a skladá novú skladačku - ešte úžasnejšiu ako bola tá prvá... a znovu a zas...
Viem, že Boh nie je malý chlapec. Ale ten chlapec bol predsa stvorený na Boží obraz. Tú túžbu po stále novom má od Neho. Aj tvorivosť a schopnosť tvoriť stále zaujímavejšie veci. Aj radosť z tvorennia aj...
A my všetci, ktorí obdivujeme Božie dielo - obdivujeme ho preto, lebo sme stvorení na Jeho obraz. Páči sa nám to, čo sa aj Jemu páči. A On práve preto stvoril svet taký krásny, aby sme videli odblesk Jeho krásy. Na nedeľnej omši kňaz povedal takú myšlienku: Znamenia tu nie sú (len) preto, aby sme ľahšie verili v Boha (že nejaký Boh je), ale preto, aby sme videli aký je.
Aj preto verím, že Boh je krásny. Nekonečne krajší ako letiaca čajka, alebo rozkvitnutý zvonček. Je tak krásny, že v Jeho kráľovstve mi nebude chýbať tá nádhera ktorá teraz napĺňa moje srdce. V Ňom uvidím krásu poľných kvetov aj majestátnosť hôr. V pohľade na Neho sa mi bude tajiť dych viac, než pri pohľade na akrobaciu vtákov. Jeho hlas mi rozozvučí srdce jasnejšie, než štebot vtáčikov... V Ňom bude všetko vo všetkom.
Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo... Bude to nádhera nad každú nádheru, ktorú si tu vieme čo len predstaviť
Už sa na to teším. :)
Obrázok: Vlastná fotografia