Svetlo vo tmách svieti a tmy ho nepohltia.
Veľa kresťanov je akosi negativne naladených ohľadom dnešnej doby. Na jednej strane šírenie a silná propagácia nemorálneho správania, či už homosexualita, pedofilia alebo potraty, ktoré rozvracajú tradičnú kresťanskú rodinu. Na druhej strane nepokoje,prenasledovanie a zabíjanie (nielen) kresťanov v Egypte ale aj v iných krajinách. A na záver všetky tie anticirkevnícke postoje na internete a niekedy aj mimo neho.
Tieto udalosti pôsobia na nás kresťanov tak, že prestávame veriť a začíname nariekať a sťažovať sa. Niektorí z nás sú až tak pesimistickí, že prestali veriť na svetlo/dobro/lásku a vravia, že dnešná doba je zlá.
Problém je v tom, že zlo v spoločnosti si predstavujeme ako čierne škvrny na bielom papieri, ktoré tam niekto naniesol a keby si nedal tú námahu, tak by bolo všetko vporiadku. Akosi zabúdame na to, že dobro nie je automatické a prirodzené. To na dobro a lásku musíme vynaložiť nejakú námahu, aby tu boli. Takže je to úplne naopak. Preotže Svetlo svieti vo tme a nie tma v svetle! Svetlo sa má šíriť a tma sa šíri iba tým, že sa nešíri svetlo. Začnime šíriť lásku a svet bude krajší. Niektorí z nás ale tomu neveria a myslia si, že dobro už nemôže zvíťaziť. Lenže svetlo vo tmách svieti a tmy ho nepohltia!!!. A každý kresťan by si mal uvedomiť, že to svetlo je naša cirkev, ktorá pod akýmkoľvek tlakom neustúpi tomuto zlu. A keď pojdeme najbližšie do kostola a budeme sa pozerať na Pána Ježisa v eucharistií, tak si všimnime, že to z neho vyžaruje to svetlo, to je ohnisko cirkvi, ktorú ani pekelné brány nepremôžu a ktorá bude tejto spoločnosti svietiť ako svietila tým predchádzajúcim a bude aj tým nasledovným. Uvedomme si, že cirkev a lásku nikto neporazí, aj keď sa zdá, že žijeme v zlej dobe, nemajme strach a nezúfajme. Ježiš nám priniesol svetlo - Cirkev, ktorá je nám vždy oporou, ktorá nám svieti do života a ubezpečuje nás, že aj keď celý svet bude zlý, ona bude strážiť poklad viery, živého Krista, dobro, a bude ho ponúkať každému, kto oňho bude mať záujem. Cirkev/dobro nikto nezničí, vždy nám tu bude svietiť a už nikdy sa nemusíme báť, že ľudstvo bude bez mravného svetla, ktoré mu bude svietiť aj v tých najtejmnejších tmách ľudských hriechov. To je tá správa, z ktorej sa všetci radovali v prvom storočí a my na ňu teraz zabúdame. Nezabúdajme a verme. Vždy keď sa pozerám na eucharistiu, ten pohľad ma naplní pokojom, pretože si uvedomujem, že toto je niečo, čo zlo neporazí, je to zdroj dobra a lásky a vždy to tu bude, už navždy.
Čo teda treba robiť?
1. Veriť. Veriť v neporaziteľnosť lásky a cirkvi. Verme aj v dobro iných ľudí. Ak máme pocit, že sú zlí, tak si uvedome, že sú to naši blížni, ktorí potrebujú našu pomoc a lásku a nie naše názory na ich správanie.
2.Začnime šíriť lásku! - pretože aj jedna iskra lásky dokáže uhasiť veľký požiar nenávisti. Nemusíme robiť veľké veci, stačia malé ale s láskou a svet bude hneď krajší. Hlavne nezabúdajme, že lásku treba šíriť.
3. Naučme sa trpieť - vždy to tak s kresťanmi bolo a vždy aj tak bude. Utrpenie, prenasledovanie, hanobenie - to všetko je súčasťou kresťanstva. Vravel to už Ježiš, že nás to čaká, tak sa skúsme namiesto čudovania a sťažovania pomodliť, takže:
4.Modlime sa - pretože ak my niečo nedokážeme, Boh to dokáže.
