« Späť

Ježiš v dome farizeja uzdravuje chorého na vodnatieľku

Ježiš v dome farizeja uzdravuje chorého na vodnatieľku

Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 14, 1-6
 
" V istú sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali.
A hľa, bol pred ním akýsi človek, ktorý mal vodnatieľku.
Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa: "Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?"
Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil.
A tamtým povedal: "Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď hoc aj v sobotu?"
A nevedeli mu na to odpovedať."
 
 
- Pane, po prečítaní týchto udalostí mi napadlo, že prečo si si nedal pokoja, prečo si neustále rýpal do farizejov? Veď to predsa boli ľudia, ktorí mali moc?

- Mocní majú iba toľko moci, nakoľko im to dovolia slabí. Ľudia sa často zo strachu priveľmi klaňajú pred mocnými tohto sveta, hoci nepatria medzi mocných druhého sveta.

 

- Prečo si toho chorého na vodnatieľku uzdravil v sobotu? Nebolo múdrejšie počkať jeden deň?

- Nechcel som čakať, ten človek predsa potreboval pomoc. Nebudem čakať jeden deň iba kvôli tomu, aby som ulahodil pomýlenému chápaniu farizejov. Uzdravil som ho a pripomenul som farizejom, že keby sa jednalo o och vola, alebo osla, ktorý by im padol do jamy, nerobili by také drahoty. Pripomenul som im, že ich vlastný majetok je pre nich viac ako človek.

- Čo odpovedali na tvoje počínanie?

- Dostal som ich do úzkych. Nevedeli, čo mi na to majú odpovedať. To už bol dobrý začiatok. Človek, ktorý vie hneď na všetko odpovedať, sa totiž nemôže rátať medzi hlboko premýšľajúcich ľudí. Takto reagujú iba tí, ktorí sú naučení premýšľať vo vzorcoch a zabúdajú na to, že život sa nedá vtesnať do vzorcov správania.

- K čomu si sa ich ešte usiloval priviesť?

- Chcel som ich presvedčiť o tom, že skromnosť je vlastnosť, ktorá ak nie je hraná, je veľmi príťažlivou vlastnosťou. Pripomenul som im to na príklade o hosťovi, ktorý je pozvaný na svadbu, a ktorý zaujme popredné miesto. Človek, ktorý sa tlačí príliš dopredu, vždy skonči s výsmechom od ostatných. Nie je dobré tváriť sa na viac, než na čo človek skutočne má.

- Mám sa teda usilovať byť čo najviac pokorný?

- Áno, no nie iba navonok. Ak to nevychádza zo srdca, je to ľahko čitateľné. Vždy je lepšie seba samého pokladať za oveľa menej, než je človek v skutočnosti. Takýto omyl ľudia veľmi radi odpustia. Nafúkaných vystatovačov si ľudia nevážia ani vtedy, ak sú o dva kroky pred nimi, ak sa tvária, že sú vpredu o štyri kroky. Pokora je pravda o sebe. Tá by ťa mala priviesť k opatrnosti v tom, že nikdy nevieš, či pred tebou nestojí človek, ktorý ťa prevyšuje vo viacerých oblastiach. Nezabúdaj, že pokorou sa nedá pokaziť nič, kým pýchou všetko.

- Prečo od nás vyžaduješ nezištnosť pri pozývaní hostí?

- Lebo vtedy sa podobáte na svojho Boha, ktorý posiela dážď na všetkých ľudí rovnako. Ak sa pri pozývaní na hostinu necháš viesť iba zištnými dôvodmi a pozveš iba tých, ktorí ti to oplatia, pripravuješ sa o odmenu odo mňa. Nezabúdaj, že ja som sľúbil odmeniť každý podaný pohár vody. Ak chceš za svoje skutky odmenu už tu na zemi, pozvi na hostinu tých, ktorí ti to oplatia pozvaním.

- Prečo si sľúbil, že odmeníš nezištnosť?

- Za nezištnosť sa vlastne každý odmeňuje sám. Jeho odmenou bude to, že sa po smrti a pri vzkriesení spravodlivých dostane medzi rovnako nezištných ľudí. Aj nebo aj peklo je v podstate o tom, že človek bude v spoločnosti podobne zmýšľajúcich ľudí. Nezabúdaj, že sa môžeš rozhodnúť byť aj lakomý a vypočítavý, no uvedom si, že odplata za takéto správanie bude iná ako za nezištnosť.

- Pane daj mi dnes silu pomôcť niekomu iba tak, len preto, že je to hlboko ľudské...