Príbeh knihy je veľmi pútavo napísaný a čítala som dosť rýchlo. Napriek téme, ktorá by veľmi ľahko mohla skĺznuť do lacného klišé (je to príbeh o dievčatku z ktorého sa stala najprv veľmi žiadaná prostitútka a neskôr, po mnohých peripetiách a veľkom množstve bezpodmienečnej lásky a božieho vedenia... no, nemusím hádam prezradiť všetko), som autorke všetko verila. Aj keď viem, že príbeh je vymyslený, inšpirovaný knihou proroka Ozeáša a autorka nám ním chce priblížiť Božiu bezpodmienečnú lásku k nám, bol uveriteľný.

V knihe som jasne vnímala tri roviny, hoci nevylučujem, že ich je tam viac.
V najjednoduchšom ponímaní ide o román zo života na Ďalekom západe. Príbeh nám ukazuje nevinné dievčatko, z ktorého sa bez vlastného pričinenia stala "žena pochybných mravov". Nešťastná, prázdna, zneužitá, uväznená bez možnosti nejakým spôsobom sa vyslobodiť z tohto spôsobu života, ktorý nenávidí. Niekoľkokrát sa pokúšala utiecť a nájsť si "normálny život", ale nakoniec dospela k presvedčeniu, že je to nemožné a z tejto beznádejnej situácie ju vyslobodí už jedine smrť.

Román Vykúpená láska nás učí nepohŕdať nikým pre to, akým spôsobom žije. Nevieme nič o jeho situácii, ktorá ho k takýmto činom doviedla. A takisto nevieme, ako by sme sa v jeho situácii zachovali my. Možno sme kdesi vo vnútri horší. Už samotné odsudzovanie nás robí horšími. Možno práve týmto postojom - postojom vyvyšovania sa nad "hriešnikov", sme im odrezali cestu k návratu.

Naproti tomu Michael Ozea nám ukazuje, čo dokáže bezpodmienečná láska spolu s vernosťou a pravdivosťou. Často je ľudsky nemožné zmeniť niektoré veci, ale Ozea to dokázal - nie sám, ale vďaka tomu, že počúval ten jemný hlások, ktorý mu kázal robiť často veci, ktoré by boli "proti zdravému rozumu". Spolu s inými rovnako dobrými ľuďmi dokázal nemožné - presvedčiť životom a ľuďmi sklamanú Anjelu, že jej život má cenu, že ona sama je hodna lásky, že môže žiť slušným a šťastným životom. Už sa viac nemusí trápiť vinou,alebo "špinou", ktorá na nej uľpela počas dlhých rokov. Je krásna a dobrá taká aká je...

Na pozadí príbehu z čias osídľovania Ameriky vidíme ešte inú rovinu. Vidíme Boha, ktorý nás miluje takých akí sme. Mňa, teba, každého človeka miluje celým svojim nerozdeleným srdcom. Nikoho neodsudzuje, ale každého chce zachrániť a zahrnúť svojou nekonečnou láskou. Aj toho najbiednejšieho. Aj toho najhriešnejšieho túži nájsť a priviesť do vlasti "blaha a pokoja". Každého z nás chce očistiť od jeho viny. Stačí chcieť. Nemusíme si jeho lásku nijako "zaslúžiť". Nemôžeme ju ničím splatiť. Podobne ako Anjela najprv čakala, čo za to bude Michael chcieť... a neskôr sa pokúšala robiť tie najťažšie práce, aby mu nejako vynahradila jeho ochotu vziať ju z "toho strašného miesta". Aj my sa tak často snažíme nejako si "zaslúžiť odpustenie našich vín". Ale to sa nedá. Michael to Anjele krásne vysvetľuje - a hoci ona hneď nechápe, čitateľ by jej najradšej zaklopal na čelo: "Čo to nevidíš?! Veď on ťa miluje! Jediné čo chce je, aby si bola s ním šťastná! Nechce od teba nič, nechce aby si "platila"! Chce len, aby si ho poznávala a mala rada..."

A potom môžem zaklopať na čelo sebe ... a povedať si tie isté slová o tom "Niekom tam hore", ktorý rovnako túži po mojej láske a po mojom šťastí.

Anjela to nakoniec pochopila. A verím, že to pochopí aj každý (alebo aspoň mnohý), kto si prečíta knihu Vykúpená láska.
 

Želám vám radostné čítanie - nech už čítate čokoľvek - a pokoj v srdci s vedomím, že aj na vás Niekomu naozaj záleží.
Letitia.