Túto knihu som si vzala ako alternatívu na dlhú cestu autobusom. Neočakávala som od nej priveľa (asi som alergická na veľkú reklamu), ale začítala som sa. A musím priznať, že som sa od deja nevedela odtrhnúť, kým som celú knižku neprečítala.

Vyhovovalo mi striedanie kapitol písaných Denverom alebo Ronom a prirodzený spôsob uvedenia do ich životov.

Dá sa povedať, že táto kniha má tri hlavné časti (plus záver): Najskôr nás oboznamuje so životom autorov pred tým, než sa zoznámili. Vysvetľuje životné okolnosti, ktoré ich priviedli tam, kde boli - prečo boli takí, akí boli, aké okolnosti ich formovali.

Centrálna časť ukazuje zmenu v živote najprv u Rona (a v jeho rodine), potom spoločne aj u tak zraneného človeka, akým bol Denver.

Tretia časť opisuje ťažké chvíle a boj o pokoj a slobodu napriek okolnostiam, ktoré nijako nemožno nazvať happy-endom.

No nemyslím si, že táto kniha chce ukázať "ťažký životný príbeh", ani "ohromujúcu senzáciu". Chce nám povedať čosi viac. Pôvodne som si myslela, že kniha bude o tom, že by sme mali chudákov a bezdomovcov chápať, prijímať ich takých akí sú a pomáhať im. Že vlastne nie sú oveľa iní ako my... Ale ani to nie je ono. Denver v závere knihy hovorí: "Kedysi som strávil veľa času tým že som si robil starosti, že som iný ako ostatní ľudia ... No zistil som, že každý je iný - rovnako iný ako ja. Sme len normálni ľudia a kráčame po ceste, ktorú nám stanovil Boh."
Každý, nech už sme akíkoľvek - sme iní - tak ako je každý iný - rovnako iný ako ja. :) Alebo ako vy. Čokoľvek prežívaš, akokoľvek si "mimo", si len rovnako iný, ako hocikto.

A ďalšia dôležitá myšlienka, ktorú som čítala medzi riadkami bola o tom, že nie my robíme dobro, ale Láska koná v nás - ak jej to dovolíme. Ak sa snažíme pomáhať zo seba, preto že "sa to má", alebo z pocitu viny, alebo zodpovednosti, alebo... nebude to ono. Možno urobíme "čosi dobré", ale pomoc ostane na povrchu. Možno v hmotnej rovine.
Ale len ak naozaj poslúchneme Boží hlas, necháme sa ním viesť a robíme to, čo On od nás chce - len vtedy môže cez nás konať Láska. Láska, ktorá hory prenáša, uzdravuje ľudské srdcia a napráva životy.

Záverečné kapitoly mi pripadali už trochu presladené, možno až zbytočné. Vnímala som ich skôr ako epilóg na uvoľnenie po prehryzení sa tými ťažkými kapitolami vo "finále".

......
Recenzia vznikla vrámci programu knihovnička. Pôvodný text uverejnený na http://letitia-tiba.blogspot.sk/2012/08/rovnako-iny-ako-ja.html
Ilustrácia: Vlastná fotografia