V roku 630 po Kr., keď byzantský cisár Herakleios porazil perzského kráľa Chosroésa, podarilo sa mu znova získať ukradnuté relikvie svätého Kríža. Kráľ sa rozhodol umiestniť vzácnu relikviu v bazilike, ktorú dal kedysi postaviť cisár Konštantín na Kalvárii. Zrazu sa stalo niečo nevídané. Heraklios sa celý vyzdobený zlatom a drahými kameňmi chystal prekročiť bránu, ktorá viedla na Kalváriu, ale nešlo to. Čím viac sa snažil urobiť krok vpred, tým viac sa cítil akoby prikovaný k zemi. Biskup Zachariáš vtedy odkázal cisárovi, že sa tá okázalosť a nádhera na cisárovi možno nehodí k pokore, s ktorou Ježiš prekročil ten istý prah, keď odsúdený niesol kríž. Cisár si na to ihneď zobliekol svoje prepychové rúcho a bosý prešiel zvyšok cesty.

Táto jedinečná udalosť sa stala práve 14. septembra. Dnešný sviatok nám teda hovorí o tom, že nie je možné priblížiť sa k Ukrižovanému, kým sa predtým nevyzlečieme zo svojich titulov, svojich túžob po veľkosti, svojej pýchy a márnosti.