Máme adventné obdobie. V preklade z latinčiny „adventus“ znamená príchod. Prežívame teda čas očakávania príchodu Ježiša Krista, Božieho Syna na svet. Je to aj začiatok liturgického roka. V tomto období si teda nielen pripomíname udalosť, ktorá sa stala pred vyše dvetisíc rokmi, ale obnovujeme v sebe túžbu po Ježišovom druhom príchode.
Počas krátkeho adventu, keď sa trochu viac ako zvyčajne staráme aj o „pozemské veci“ (darčeky, koláče, vianočný stromček,...), si nie vždy stihneme uvedomiť podstatu a nesmiernu hĺbku týchto dní.
Príchod Ježiša na svet bola udalosť, ktorú Boh Otec pripravoval počas stáročí.
Na Ježiša, Mesiáša, sa vzťahovali symboly Starého zákona, prvej zmluvy, ktorú Boh uzavrel s Izraelom na vrchu Sinaj. Konečne sa to stalo skutočnosťou, ktorá zmenila celé dejiny. Ježišov príchod ohlasovali mnohí proroci. Jedným z nich bol Ján Krstiteľ, ktorého slová „pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky“ sa stali mostom k jeho vlastnej skúsenosti s Ježišom. Pokrstil vodou Mesiáša, ktorý sníma hriechy sveta. A On nás odvtedy krstí nie vodou, ale Duchom Svätým. Boh takto uzavrel Novú zmluvu na spásu všetkých ľudí.
Slová Jána Krstiteľa, adresované aj nám, sme mohli počuť aj v adventných nedeľných čítaniach. Ján krstil a vyzýval na krst pokánia k odpusteniu hriechov pred celým Izraelským ľudom na púšti.
Ako ja pripravujem cestu Pánovi vo svojom srdci?
Istý kňaz raz povedal: „Ján si nerobil žiadne predsavzatia, ale to, čo ho priblížilo k Bohu bola púšť. No hneď ako sa ľudia dozvedeli o prorokovi, ktorý hlásal pokánie, vybrali sa za ním. Keď chceli nájsť prameň živej vody, museli opustiť vychodené chodníčky, museli vykročiť, ísť do neistoty, na púšť.“
Urobiť krok. Nie len čakať, že sa niečo stane. Niekedy máme pocit, že Boh sa pred nami skrýva a my ho musíme hľadať. Neuvedomujeme si, že On omnoho silnejšie túži po nás ako my po Ňom.
Áno, ak chceme nájsť Boha, zdroj života a prameň všetkej radosti, musíme ho aktívne hľadať- hľadať jeho prítomnosť, tráviť s Ním čas, pripraviť sa na jeho príchod do nášho srdca, dať Mu priestor, aby k nám mohol prehovoriť. Avšak bez Jeho túžby po vzťahu s nami, by sme sa nikdy duchovne neprebudili. Boh prišiel na svet a stal sa človekom. Narodil sa ako dieťa, stal sa maličkým, čím sa nám priblížil ako Boh i človek. Narodil sa z Boha a dal nám účasť na svojom božstve, na večnom živote s Ním. Ak chceme pochopiť toto nádherné tajomstvo, musíme sa aj my narodiť z Boha a stať sa Jeho deťmi, čo znamená opustiť cestu hriechu a možno aj vykročiť na púšť.
On prichádza a hovorí k tebe stále. Ak ho chceš počuť, On nájde cestu k tebe, hoci aj na pustatine tvojho života. Jemu je všetko možné. No je len na tebe, či Mu otvoríš svoje srdce. Nechaj Boha meniť dejiny svojho života. Toto je len začiatok.
Monika Takáčová