Ťažko nám je vzdať sa veci na ktorých sme priam lipli. Obeta to nie je len tak... možno bude chutiť trpko, možno budete prelievať slzy ako pri krájaní cibule. Ale Boh vie, čo robí. Možno skrze tú obetu(dieťa? rodina? škola? trápenie?) Vás chce Boh naučiť Obete. Aby sme nemuseli pred neho predstúpiť s prázdnymi rukami ale aby sme mali čo obetovať.

Možno sa vám vynorí spomienka na postavu zo starého zákona: Abrahám. Nečudo, že ho nazývame otcom vo viere! Abrahám dáva príklad, ako sa zachovať, keď sa život nevyvíja podľa našich predstáv – ako prijať svoje vyvolenie, požehnanie, svoju úlohu- áno aj bolesť, ktorá nás láme, a aj to, ako nás Boh ponúka ostatným. Abrahám nám jasne ukazuje zmysel obety.

Zaujímalo by ma, čo sa hnalo jeho hlavou, keď kráčal k hore, aby obetoval Izáka - svojho syna. Čo tak: ,,Bože, to, čo odo mňa chceš, je čisté šialenstvo. XYZ (tušim 25 rokov) som čakal na syna a keď mi ho konečne dáš, tak chceš aby som ti ho obetoval? Načo si mi ho potom vôbec dával?,,

Abrahám sa učil rozumieť významu obety. A Boh chce aby sme sa tomu naučili aj my. Učil sa, že obetovanie znamená vrátiť Bohu, čo od neho máme, čo nám daroval. Ale pozor, nemôžeme obetovať niečo čo nie je naše. Nemôžem zasvätiť Bohu auto mojej kamošky. :D Ale môžeme zasvätiť Bohu dieťa v našom lone, dom, v ktorom bývame, školu, ktorú navštevujeme, depresie, ktoré prežívame. Prípadne napätie v rodine.

Jediná odpoveď na otázku, prečo Ti Boh vzal to na čom Ti záležalo, na čom si ,lipol, je – OBETA. Boh chce aby sme mu to čo nám daroval obetovali. Nie je to mrhanie času. Kdeže. Nie je to omyl. A už vonkoncom nie trest. Je to pozvanie k obete.

A nech už prežívaš čokoľvek možno práve to, je pozvanie k obete. A ty to môžeš Bohu vrátiť, obetovať mu to- nech je to čokoľvek. Nie je to mrhanie času.

Tak, poďte spoločne so mnou do toho.