Trochu tu priblížim môj príbeh, príbeh dievčaťa, ktoré patrí ku: ,, Generácií, ktorej ide o Božie Kráľovstvo!,,:) KIOBK! :-)
Začalo to tak nevinne 12-teho novembra 2012 v Košiciach na Godzone tour, kedy som pochopila veľa vecí a po ďalších som začala túžiť. Ale vrátim sa na začiatok - pred tour. Pred tým ako som sa ocitla na koncerte bola moja viera na tej ,,úrovni,, veď jasné, som katolíčka, chodím pravidelne do kostola, z času na čas sa ocitnem na nejakej víkendovke - duchovnej obnove a inak žijem si celkom spokojný život. ALE!
Asi týždeň pred tým, som bola s kamoškou vonku na bežnej zdravotnej prechádzke a tak ako sme sa zhovárali spomenula Košice, povedala len: ,, vraj tam ma byť nejaký koncert, viac neviem. ,, Akurát ešte podotkla, že pred niekoľkými rokmi na tom bol jej brat a veľmi si pochvaľoval. Moja reakcia bola: ,, Poďme!,, neváhala som. ,,Veď nemáme čo stratiť, možno to bude dobré, možno nám to niečo dá. ,, A poviem Vám: Dalo!!! A strašne veľa! Ona sa pozrela na mňa a nechápavo pozerala a v duchu si hádam kladla otázku: Ako som na tom so zdravím. A tak sme spoločne zvážili všetky plusy a mínusy prípadnej účastni na koncerte a konečný verdikt znel: Ideme. Deň nato som bola v kostole zapísali sme sa a bolo. Jednoduché, však? A poviem vám ani to nebolelo :D. Už len čakať na deň kedy pôjdeme. V pondelok (toho dvanásteho) po škole som sa stretla s kamoškami, ktoré tam išli tiež a pomaly sme si vykračovali na dohodnuté miesto skade odchádza autobus. V ten deň veľmi pršalo čo vôbec, ale vôbec nebolo pre nás povzdudením ísť tam s úsmevom na tvári. Keď sme dorazili my ktorí sme na niečom takom boli prvý krát sme sa len pozerali vedľa seba a kládli si otázku či to nebudeme ľutovať. Predrieranie cez to kvantum ľudí, ktoré tam bolo a prezenčku vynechádam a aj, nepresné začatie koncertu vynechám. Rovno k veci.
Po prvých minútach mi bolo jasné o čo tam ide a čo je cieľom tohto koncetu teraz už celého projektu. Priznám sa toľkých ľudí zapalených túžbou nasledovať Boha koľko bolo tam som ešte v živote nevidela. Bol to pre mňa silný zážitok, ktorý doznieva ešte stále. Bolo to úžasne, scénky v ktorých sa určite našli viacerí.... Slová Jula Slováka( leadera godzone projektu) alebo kňaza J. Buca boli tak trefné a tak skvelo podané, že sa stávim že zasiahli mnohé srdcia - aj to moje a nehovoriac o svedectvách mladých ľudí. A ako tak spievali, tancovali ľudia okolo mňa pri jednej chvále začali dvíhať ruky a spievať. Ja som nikdy pred tým nedvihla ruku nad seba pri chválení Boha ale vtedy keď som spievala spolu s nimi cítila som také slabé ako ťuknutie do mojej pravej dlane - chápte to ako chcete!:). Vtedy som dostala odvahu dvihnúť ruku a chváliť Boha spolu s nimi. Vystretie ruky je to také uctievanie nášho Boha, poďakovanie mu. V ten večer som sa rozhodla dať svoj život Bohu a rozhodla som sa kráčať jediné s ním. Jednoducho chcem isť za ním! Chcem ho nasledovať. Dala som sa mu celá. Po tom ako sa modlili za mňa modlitebníci som cítila také prijatie- ,,Vítaj dieťa moje... poď a nasleduj ma,,
Koncert skončil pravdupovediac vôbec sa mi nechcelo stamade odísť, mne v tej Božej prítomnosti bolo taaak skvelé, že stála by som tam aj do rána. ;) Cestou domov som bola myšlienkami úplne inde ,, v inej dimenzií ,, a stále som si premietala momenty na koncerte. No všetko bolo síce krásne ale... ,,Dobré ráno slečna, a hop späť do realu.,, (V skutočnosti som mala naozaj taký pocit, že to bolo vrátenie sa ráno naspäť do realu, keďže na tom konceerte som sa cítila ako v inej dimenzii :) )
Teraz - presne 3 mesiace po koncerte moje pocity sa dajú vyjadriť len jednou pesničkou od chlanov z kapely GodKnows- Voláme v ktorej sa spieva: ,,Voláme Otec ako nikdy pred tým horíme CHCEME VIAC...,, Áno, je to pravda, túžim byť v Božej prítomnosti, robiť niečo užitočne, zúčastnovať sa takýchto koncertov, chváliť Boha ale, je tu jedno ALE ktoré mení celú situáciu... ale o tom, až nabudúce.
P. S. : Ocením každý komentár, názor, postreh atď :-) Nech sa páči, toto dole pod mojím príspevkom ,,komentovať,, tam nie je len tak pre srandu- tak to využite :-)
