Jn 15, 13-15

Jn 15, 13-15

Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie čo robí jeho Pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.

Ježiš tu krásne opisuje priateľstvo. Ukazuje svojim učeníkom, že sú pre neho dôležití a že ich berie ako rovnocenných ľudí. Nerobí rozdiel medzi sebou a nimi, ponížil sa a otvoril im svoje srdce. On to vôbec nemusel spraviť. Mohol sa spávať ako „kráľ“ ako ich nadriadený. Ale nie, on nekonal vo svojom záujme, ale v záujme svojich blížnych, svojich najbližších. Ukazoval im čistý a úprimný vzťah v priateľstve. Vzťah v ktorom, nemajú čakať od ľudí, čo pre neho môžu spraviť ale čo môžem spraviť ja pre ľudí, čo im môžem ja ponúknuť so seba.

Ježiš vedel, že k ľuďom sa nedostane cez pýchu a pohŕdanie, ale cez pokoru, ktorú im preukazoval. Tak isto ich pozýval hlásať, to čo im oznamoval on, že aby to čo oni počuli od neho, teda Božie slovo, ale rozsievali ďalej oni do sveta. Učil ich, že človek, ktorý netrpí nedokáže ani milovať a tak isto človek, ktorý miluje, musí vedieť aj trpieť. Pretože vedel, že ich cesty budú síce krásne ale aj veľmi ťažké a plné prenasledovania a pohŕdania.

Veď čo môže byť väčším šťastím a zázrakom pre učeníka ako to, keď privádza nových ľudí k poznaniu, keď sa ľudia obrátia na Ježišovu stranu?!