Zaujala ma myšlienka, ktorú som nedávno čítala a znela asi takto: „Keby neexistuje hriech, neexistovalo by ani milosrdenstvo... a bez neho neviem či by som veril...“ Táto myšlienka vo mne zanechala niečo nezvyčajné. Donútila ma zamyslieť sa a veci prehodnotiť.

Boh mi dal vlastne druhú šancu. Dal mi aj slobodnú vôľu rozhodnúť sa. Adam a Eva sa tak isto rozhodli, rozhodli sa skúsiť aké sú Jeho hranice. Ich reakcia bola útek. Naplnila ich hanba a vzďaľovali sa od Boha. Mojím hriechom sa vzďaľujem nie len od Boha ale aj od ľudí. Ale Boh nám ukázal novú cestu, veď všetci sme hriešnici ale On nám aj napriek tomu odpúšťa. Dostali sme šancu, ktorú nie vždy dostaneme od človeka, ale Boh nám ju dal. Dal nám ju pretože jeho láska k nám je nesmierna. On nechce aby sme len bezhlavo blúdili. Boh chce aby sme sa približovali k jeho šľapajam a kráčali s ním. Boh chce aby som tú milosť prijala, lebo ak ju neprijmem ja, tak ju nemôžem čakať ani od iných.

Na to, aby sa niečo v mojom okolí, vo svete, zmenilo, potrebujem Božiu lásku a tá najprv mení mňa a až potom mení aj okolie. Pretože ak nebudeme kráčať v božej láske, náš život nemá ako a kam rozkvitnúť.