Desať panien - na pohľad sa ničím nelíšia. Spokojne vykračujú s lampami po ceste ku domu, kam má prísť ženích. Rozprávajú sa do tmy, spokojne bok po boku pospia, keď ženích nechodí.

Spolu začnú chystať lampy, keď ich o polnoci zobudí krik. Až tu sa ukáže, že nie sú všetky rovnaké. Je tma – niektorým však lampy svietia; a niektorým hasnú. Sú prázdne.

Prázdne na prvý pohľad môže byť srdce; môže byť prázdne moje slovo, keď na Otcovo požiadanie pracovať odpovedám „Idem, Pane!“ – ale nejdem (por. Mt 21,30). Vyprázdnených ale môže byť toľko vecí! Vyprázdnené môže byť aj Božie slovo – oháňam sa ním, čítam ho, hovorím druhým – hrdím sa svojou lampou – ale vo tme mi nesvieti! Zostal mi z neho iba obal – slová, verše, vety; nie je v nich však moc, nie je v nich Duch, nie je v nich plnosť.

Vyprázdnená môže byť moja modlitba, môj Otčenáš, keď opakujem „buď vôľa tvoja“, ale je to len povrch. Nemyslím to vážne - alebo aj myslím to vážne, trochu vážne, idem si toho Ženícha predsa počkať, nesedím s lampou doma. Ale nemyslím to DOSŤ vážne. Nehľadám dosť tú „Tvoju vôľu“, nechcem ju poznať. Stačí mi tá lampa.

Vyprázdnený môže byť pre mňa Kristov kríž – spolieham sa na seba a hľadám seba - akoby som si ja mohla pomôcť ku spáse! Vyprázdnené je aj moje nasledovanie kríža, lebo kríž nechcem; hnevám sa naň a nie som ochotná zniesť ani malé napomenutie, ani malé poníženie.

Vyprázdnená môže byť aj moja chvála. Hudba pekne znie a lampa pekne vyzerá. A predsa jej možno chýba olej – olej, posvätenie, Duch, plnosť, ktorú dáva Kristus, LÁSKA – lebo On neprišiel nič zrušiť, neprišiel ani lampy zrušiť, prišiel ich NAPLNIŤ. Jeho zákon, Jeho prikázania sú lampou pre moje nohy. Lampou na-pl-ne-nou – naplnenou láskou. Lebo keby som aj anjelským jazykom chválila, a nebola by vo mne láska, nič by som neznamenala.

Všetky ženícha spokojne čakali, aj ja som dnes spokojná – modlila som sa ranné chvály, robila som si rozjímanie, ako každý deň pôjdem do kostola. Lampa sa len tak blyští. Koľko nás je takých? A predsa – 5 z desiatich spokojných má lampy prázdne. 5 z desiatich – každá druhá. Keby nám vo farnosti povedal niekto: Každý druhý z vás zostane vonku.. každý druhý neuveril v plnosti.. – mala by som odvahu myslieť si, že patrím medzi tie múdre? Každý druhý – to je strašne veľa! Čo ak som aj ja tá druhá? Čo ma oprávňuje byť si taká istá, že ja olej mám? To, že sa rada oháňam Božím slovom, krížom a modlitbou..? Len či je pre mňa to Božie slovo naozaj plné..