« Späť

72 obyčajných

72 obyčajných

Viem si ich živo predstaviť: natešení, rozžiarené oči, tlačia sa na Teba všetci naraz. ‘Ježiš, Ježiš, ono to funguje, funguje to!’ Myslím, že tak nejako to vyzeralo po elektrifikácii dedín – ľudia nedôverčivo obstali novokúpenú lampu, zapli kábel do zástrčky a so zatajeným dychom urobili ŠŤUK. A bolo svetlo. (o Lk 10,17-24)

Keď Sedemdesiatidvaja odchádzali, nedôverčivo si obzerali zrobené ruky, ktoré mali vkladať, a trochu pochybovali. Teraz sú späť a trasú Tebou:  ‘Funguje to!!!’  a najradšej by dodali ‘Poď, ukážeme Ti to, chceš?’
Rád by si odpovedal: Jasné, že to funguje! JA SOM od vekov, videl som, keď bol satan zvrhnutý pre svoju pýchu – jasné, že to funguje... Nie je dôležité, že to funguje, chápete? Dôležité je, že vaše mená sú v nebi, že vás Otec spasí!
Nevenujú Ti pozornosť – džavocú medzi sebou, ako deti, jeden druhému nevedia dorozprávať, čo všetko zázračné zažili. Pozoruješ ich, pred očami máš utrpenie, prenasledovanie, ktoré čaká mnohých z nich – krvavá smrť, kedy to už „nebude fungovať“.. nedokážeš prerušiť chvíľku tak úprimnej radosti.
Pozorujeme ich spolu – dav ľudí v jednoduchosti, schodené topánky, strapatí, oblečení, ako prišlo. Takí úplne obyčajní chlapi, čo si nerobia príliš starosti – a Ty, Pán sveta. Trochu absurdné a nádherné zároveň. Cítim, ako Ťa zalieva hlboké vedomie Otcovej Lásky k ľuďom, v Srdci sa obraciaš k Stvoriteľovi Vesmíru, nekonečne Mocnému. Dojíma Ťa, že sa rozhodol poslať Ťa do tela, do tejto malej galaxijky na nejakú tretiu planétku Slnečnej sústavy, práve v tomto čase a práve sem. Aká nesmierna láska! Predstavujem si, že by niekde na špičkovej univerzite alebo v Bruseli v sídle Európskej Únie čakali nejakého slávneho človeka a on by sa zatiaľ spokojne prechádzal po Hornej Marikovej s ľuďmi, čo by ani poriadne nevedeli, kto to je. Napríklad náš pápež – ten by toho bol rozhodne schopný.. :)
Dojíma ma tá Otcova láska rovnako ako Teba. Keby si prišiel na kráľovský dvor a nie do slamy, ako by sa k Tebe mohli títo dostať? Nikdy by sa k Tebe nedostali! Ale Boh ich tak miloval, že Ťa chcel zjaviť práve takýmto.. práve NÁM.

„Pozrite!“ (ŠTIK) – otec slávnostne zasvieti lampu pred ženou a pred deťmi, nevychádzajú z údivu.. „Môžem si to skúsiť?“ pýta sa s bázňou najmenšie...

Zvelebujem Ťa, Pán neba i zeme, že si svojho Syna neposlal iba ku svätým Terezkám a apoštolom Jánom, ku mučeníkom a inak dokonalým kresťanom od narodenia. Že máš miesto aj pre nás, čo miesto spásy jasáme nad objavom „teplej vody“ – že modlitba aj funguje. Že aj v druhom tisícročí rozprávaš.

Že ŽIJEŠ.