No jasné - apoštoli... to sa dalo od vás čakať. (Jn 6,16-21)

Viem, že v inom evanjeliu tento odchod nebol úplne dobrovoľný - Ježiš apoštolov prinútil (por. Mk 6,45). Lenže v tomto to nie je napísané. Aj to je dôvod, prečo sa moje myšlienky ubrali iným smerom. Viac-menej rozhorčeným.

Čítam si, čítam: ako sa zvečerilo, ako nasadli na loď a veslovali.
A najradšej by som sa opýtala: "Čo vás to napadlo, chlapi? Prečo ste odišli bez Ježiša? Premýšľali ste vôbec nad tým, ako sa dostane do Kafarnaumu On?
Ale fakt!! Čo vás to napadlo? Že sa zotmelo a On ešte ku vám neprišiel? A toto vás vari oprávnilo odísť samých? To je akože dôvod - ak sa Boh neprejaví, neohlási do určitého termínu, vziať veci do vlastných rúk a konať na vlastnú päsť? Bez Neho?? Len tak: baj-baj a postaraj sa o seba ako vieš, my si ideme, lebo už sme pridlho čakali...?
No tak, kamoši, to sa potom nečudujte, že je more rozbúrené. Nečudujte sa, že sa bojíte vlastného Pána. A nečudujte sa, že keď ho chcete potom vziať na loďku, je už neskoro a dielo dokonané! Lebo, moji milí, to je len Jeho nesmierna Láska, že sa vybral za vami po mori. Kľudne vás mohol nechať tak, keď ste sa naňho takto vykašľali!!"

Veľmi rada by som sa opýtala, len zrazu mi ten potenciál vyčistiť im poriadne žalúdky akosi vyhasol.

Objavila som v nich - seba.