« Späť

Nepríjemne zadarmo...

Nepríjemne zadarmo...

Veci sú občas inak, než si myslíme celé roky...

Dlho som žila v tom, že Boh mi odpúšťa vďaka dvojkombinácii týchto vecí: že kedysi dávno Ježiš zomrel na kríži a ja Ho prosím o odpustenie vtedy, keď zlyhám. Tak dám veci na poriadok. Niečo spravil On, niečo musím spraviť ja, inak to nejde. Boh rozbil starý koncept a na jeho miesto vložil jedinú vetu: som ospravedlnená zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi (Rim3).

 

Nič preto nemusím, ale ani nemôžem spraviť. To, že mi odpustil (dávam dôraz na minulý čas), všetky moje (včerajšie, dnešné, zajtrajšie) hriechy, nezmení nikdy nikto. Ostáva mi sloboda umožňujúca odmietnuť život v Ním obnovenej realite Božieho kráľovstva... Ale prístup k Otcovi je priamy, nič nebráni, nič neoddeľuje, nič neprekáža. Je nevyhnutné opustiť zákon, aby na jeho miesto prišla láska. Nič nie je dôležitejšie, než vzťah s Otcom. A nikto nepríde k Otcovi, iba skrze Krista.

 

Koncept zaslúženého odpustenie je jedným z najväčších omylov, v ktorom ako kresťania žijeme. Niečo za niečo. Obchod. Obchod robí z milosti frašku. Prežil si fajn deň? Alebo aspoň máš ten pocit? Ráno vstaneš celkom hrdý sám na seba, máš sa rád, všetko je fajn. Mal si zlý deň? Zhrešil si? Naštval si niekoho alebo niekto naštval teba? Vstávaš s pocitom viny?

Naozaj žijeme v otáznikoch, či sa Boh na nás nehnevá, keď niečo nezvládneme? Naozaj žijeme v obave, že ho raz môžeme naštvať tak, že zlomí palicu a povie dosť raz a navždy? Ja som v nich žila. Žila som v nich pri každom jednom zlyhaní, najmä pri tých, ktoré sa opakovali častejšie, než mi bolo príjemné... Ak máš chuť ma zastaviť v tejto chvíli a povedať mi, že to predsa nemôže byť také easy, že si predsa nemôžem myslieť, že je okej hrešiť koľko chcem a Boh ma bude aj tak milovať... tak ti vravím, že BUDE!

Pohoršuje ťa to? Aj mňa pohoršovalo, že Boh miluje hriešnikov, zdalo sa mi to strašne nefér voči tým, čo sa snažia. Ale ešte viac ma štvalo, ako ľahko odpúšťal mne... a to som si myslela, že sa na tom musím podieľať.. že musím správne oľutovať, správne poprosiť o odpustenie, správne všetko... a aj tak sa mi to zdalo príliš... ZADARMO. Lepší by bol trest.

Trest ale niesol niekto iný. Práve preto, aby do môjho života milosť prúdila totálne nezaslúžene. Pohoršujúca milosť.

Boh mi odpustil, keď som bola ešte hriešna. Skôr, než som ho začala hľadať, skôr než som sa pokúsila o prvú fajočku, o prvý plusový bodík, aby som sa mu páčila. Miloval ma skôr, než mi napadlo, že existuje :). A pre túto dokonalú LÁSKU už nikdy nechcem žiť starý život, nechcem sa vracať do svojej špiny, nechcem byť ponorená v tom, čo ničí, lebo môj Otec má veci oveľa lepšie! ... Láska zmenila môj svet! Nie obchod... milosť. Milosť mi už nikdy nedovolí byť starým človekom.. narodila som sa znovu... už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus! A čo moje zlyhania a hriechy? Boli, sú, budú... žijeme v zápase, bojujeme, víťazíme i zlyhávame... padáme a vraciame sa k Bohu, ale už v istote, že náruč je otvorená dokorán. Už neexistuje zoznam, kam by pribúdali čiaročky mojich zlyhaní. Boh mi to už nespočíta. Som "blahoslavená, ktorej Boh nepripočíta hriech!" Táto láska ma nadchýňa! "Teraz teda už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi; veď zákon Ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti. Čo bolo nemožné zákonu pre slabosť ľudskej prirodzenosti, to uskutočnil Boh, keď pre hriech poslal svojho Syna v tele podobnom hriešnemu a v tele odsúdil hriech, aby sa požiadavka zákona splnila v nás, čo nežijeme podľa tela, ale podľa Ducha." Rimanom 8, 1-4

Je nevyhnutné opustiť zákon. Zomreli sme hriechu a žijeme Bohu. Naplnením zákona je láska. Naplnením zákona je Ježiš. Neviem, či je to aj pre teba taká dobrá správa. Pre mňa to znamená, že aj keď dnes môj deň nebol okej a neurobila som to, či ono, mám rovnaký prístup k Otcovi, ako keby som bola rovnako šikovná, ako Ježiš. Priamy, rovný, čistý skok do Jeho náručia. Pocit viny? Nič také v Božom kráľovstve neexistuje. Pokánie nie je o pocite viny. Je o zmene zmýšľania. Je to chvíľa, keď pochopíš, že hoci si neurobil nič (správne), Boh ti daroval všetko - navždy. Nepríjemne zadarmo.