Ježiš povedal svojim učeníkom: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Oko za oko a zub za zub!‘ No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať. Počuli ste, že bolo povedané: ‚Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.‘ Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“

V našom kostole bolo toto evanjelium predstavené ako "návod, ako máme žiť", ako "súbor Ježišových dobrých rád" alebo dokonca ako "Ježišove prikázania, ktoré máme dodržiavať." Aj to je uhol pohľadu. Iste, Ježiš používa (aspoň v našom preklade) imperatív, teda rozkazovací spôsob. Ak ho zjemníme, mohli by sme to nazvať odporúčaním.

Keď zaznela posledná veta, hlboko ma zasiahlo, že toto evanjelium pokojne môžem vziať aj ako ukážku Božieho charakteru. Nie návod pre mňa, akási nepreskočiteľná latka, ale ukážka Otcovho štandardu vo vzťahu k nám. Na záver totiž zaznieva kľúčová veta. Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec. Ježiš vymenoval niekoľko vecí, ktoré podľa Jeho názoru sú súčasťou nádhernej Otcovej dokonalosti.

Boh je ten, ktorý, hoci ho udrieme po pravom líci, nastaví aj druhé (to skutočne môžeme vidieť na Ježišovom správaní v nespočetnom množstve prípadov - a vždy to boli ľudia, ako my, ktorí ho bili).
Ježiš dovolil, aby mu zobrali všetko, na kríži bol nahý (nie, nemal asi ani ten šátok, ktorý bežne vidíte na našich vyobrazeniach). O jeho šaty hodili lós.
Boh je ten, ktorý je ochotný kráčať s tebou nielen keď ho prosíš, ale aj vtedy, keď ani neprosíš. Jeho láska vždy predbieha tú našu. Milujeme, lebo on prvý miloval nás.
Boh je ten, ktorí o sebe povedal, že nám dá, keď budeme prosiť. Neodvracia sa od nás. A často dáva, keď vôbec neprosíme. Presne vtedy, keď dáva aj tým "nespravodlivým" alebo komukoľvek chce. Pretože miluje.
Boh je ten, ktorý ako prvý nemiloval len svojich pirateľov (dosaď si sem čo chceš - jednoducho bol prvý, kto nemiloval iba tých, ktorí robia, čo povedal, veria v neho, chodia do kostola, sú vyspovedaní, každý deň sa modlia, robia dobré skutky o závod, snažia sa), ale aj svojich nepriateľov (tých, čo nespĺňajú ktorékoľvek kritérium, aby sme ich my označili, ako Božích priateľov).

Prečo si myslím, že Ježiš miluje hriešnikov? (A tým nemyslím nás, "hriešnikov", ktorí sme sa už obrátili, uverili a napravili, ale všetkých tých ľudí, ktorí sú nám odporní, pohŕdame nimi, nevieme ich vystáť a nevieme si ich predstaviť v nebi.)

Pretože "miluje svojich nepriateľov a modlí sa za tých, čo ho prenasledujú, pretože je synom svojho Otca, ktorý je na nebesiach." Práve pre toto je nekonečne pomýlený obraz Ježiša, ktorý má svojou obetou upokojiť Otcov hnev voči ľuďom. Ježiš a Otec sú jedno každým prejavom svojho bytia. Niet medzi nimi rozporu, niet medzi nimi nejednoty.

Blížim sa k pointe :). Ježiš sa opýtal: "Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici?"

Hovorí: Uvažujte... ak by Boh miloval len tých, ktorí ho milujú, či by nebol na tom rovnako, ako každý mýtnik, hriešnik, ktorý má rád len tých, čo ho milujú? Jeho láska ide oveľa ďalej. Je dokonalá. A vyháňa všetok strach. Boh nás stvoril pre prijatie. A urobil všetko potrebné, aby sme ho uňho mali, nachádzali, žili. Aj preto môže pokračovať a povzbudzovať nás, aby sme tak ako On, išli v láske oveľa ďalej. Ak pochopíme, aká skutočne je Jeho láska k nám, pokiaľ až siaha, padne všetko, čo nás núti hodnotiť iných, posudzovať ich, oddeľovať sa, pohoršovať, alebo vyriekať súdy.

Jeho láska je naozaj iná šálka kávy!