Mýtus číslo 1: Kresťan musí dosiahnuť spásu.
Mnoho kresťanov si mylne kladie za cieľ niečo ako "spasiť si dušu", akoby to mohlo závisieť od našej aktivity. Písmo tomu veľmi nenasvedčuje. Hovorí napríklad:
Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: "Kto potom môže byť spasený?" Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: "Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné." Mk 10, 26-27
Hovorili o úzkej téme - prekážke bohatstva, ktorá človeku znemožňuje spásu. Tí muži zúfalo videli, že problém ich presahuje. Ak je ľahšie prejsť ťave uchom ihly, ako boháčovi do nebeského kráľovstva, čo bude s nimi, keď majú toľko hriechov? Veď byť bohatý ani nemusí byť zlé, koniec koncov. A oni boli horší, než len bohatí. Aj ja mám aj iné problémy, než že nedokážem správne používať svoje peniaze. A Ježiš mi otvorene hovorí: Kto môže byť spasený? Tebe to nie je možné. Ale Bohu nie. Bohu je možné všetko. Dokonca aj spasiť teba.
Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: Efezanom 2,8
- milosťou - dostať milosť znamená byť prepustený z výkonu trestu. Inak povedané, dostať milosť, znamená byť oslobodený od povinnosti niesť zodpovednosť za to, čo sme neurobili správne. Sme omilostení, už nemusíme trpieť za viny, ktoré máme. Nemusí na nás dopadnúť spravodlivý trest. Ako sme to dosiahli? To nie je z nás, to je Boží dar.
Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby skrze neho svet spasil. Jn 3, 17
- skrze Neho. Nie skrze nás. Boh poslal Ježiša, aby prostredníctvom neho spasil svet. Nie, aby umožnil ľuďom spasiť sa, t.j. urobiť niečo, čím dosiahnu spásu, zabezpečia si prijatie u Boha. Poslal Ježiša, aby svet (kto je svet? - len tí dobrí?) spasil. A Ježiš to zvládol :).
On nás spasil a povolal svätým povolaním, nie pre naše skutky, ale zo svojho rozhodnutia a milosti, ktorú sme dostali v Kristovi Ježišovi pred večnými vekmi. 2 Tim 1,9
On nás spasil. Zas a znovu to spravil On a nie my. Dokonca zo svojho rozhodnutia - nie pre naše skutky. Si spasený a povolaný - a to nemá nič s tvojimi skutkami a má to všetko s milosťou, ktorú si dostal. Tu vidíme novú logiku. Spasil a povolal. Nie povolal, aby sa spasili. Aktivita Boha predchádza všetko, čo urobíme my. A prvé nezávisí od druhého, nie je podmienené. Boh je predsa zvrchovane slobodný.
Spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva; kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom. Títovi 3, 5
Nie pre spravodlivé skutky... ani pre tie najlepšie a najväčšie veci, ani pre obrátené zástupy nevercov, zachránené stovky bezdomovcov, ani pre hodiny obetované najbližším, ale zo svojho milosrdenstva. Hovorí, že hoci sme konali spravodlivé skutky (hej, aj človeku sa sem tam stane), nie je a nebude to pre ne, že sme spasení. Boh rozhodol a daroval. Obnovil kúpeľom znovuzrodenia. Priniesol NOVÝ ŽIVOT. Obnovuje v Duchu. Nový život plodí nové skutky, ktoré nesú ovocie, tvoja viera musí byť viditeľná a konkrétna v tvojom živote.
DOSTAŤ JE OPAKOM ZASLÚŽIŤ SI.
Ak by to ešte nebolo jasné, ponúkam ešte jeden verš.
"Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna akozmiernu obetu za naše hriechy." 1Jn 4, 10
Ešte snáď jedna dôležitá vec, ktorá mi prichádza na um, aby sme tento mýtus zbúrali celkom. Tvoj vzťah s Bohom sa nemá skončiť tým, že budeš spasený. V skutočnosti sa tvoj vzťah s Bohom práve týmto začína. Si spasený. Ako na to odpovieš? Si zachránený Spásou, ktorú Boh zabezpečil a daroval tebe vo chvíli, keď Ježiš zomrel za teba, aby si ty dostal milosť. Chceš žiť tento nový život?