reakcia
Ráno som si prečítala blog, ktorý z môjho pohľadu príliš všeobecne zbalil do jedného vreca priveľa vecí. Premýšľala som, a rozhodla som sa ukázať aj iný pohľad na vec.
Možno je to celé trúfalé, rozhovoriť sa o tom, čo môže a nemôže robiť Duch Svätý a ako to rozoznať :). Nevadí. Ak sa v niečom mýlime, aj to nám Boh zjaví, ak ostaneme pri Ňom a budeme Ho úprimne hľadať.
Nie je to pokus o vyčerpávajúce vysvetlenia, teologickú dokonalosť, ani nič podobné, skôr zdieľanie osobnej skúsenosti a môjho náhľadu.
V prvom rade si myslím, že je nezmysel deliť Cirkev na charizmatickú a necharizmatickú časť. Môžeme hovoriť o prevažujúcich rysoch istého životného štýlu, prejavov viery alebo druhoch modlitby, ktoré môžu byť viac liturgické, alebo viac spontánne. Cirkev vo svojej podsate je charizmatická. Nie ako organizácia. Ako Telo. Jednotlivé údy si majú navzájom slúžiť darmi Ducha. Kedy ich kresťan získa? V prvom rade krstom. Kedy ich kresťan používa? Keď nimi slúži. Dary Ducha teda máme. Ty, ja. Si Božím dieťaťom, a tvoj Otec ťa zahrnul darmi pre dobro druhých. Preto si charizmatik - z milosti obdarovaný darmi. Na tebe je, či svoje dary využívaš, či nimi slúžiš.
Nový zákon hovorí o mnohých daroch, a hovorí aj to, že tieto dary rozdeľuje Boh štedro, a že máme neustále túžiť po vyšších daroch. Pavol dokonca vraví, že si praje, aby sme všetci prorokovali. Všetci! Samozrejme, aby uviedol veci na pravú mieru, keďže sme ľudia so sklonom k pýche, upozorňuje jasne, že nad charizmy a prejavy je ešte jedna, vznešenejšia cesta - Láska. Avšak nikdy nehovorí, že máme iba milovať. Túžte po daroch... a milujte! Tak budeme slúžiť bratom a sestrám v láske a Boh bude môcť rozlievať svoje požehnanie medzi nami. Podstata darov spočíva v jedinom slove: Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. Milujte sa a slúžte si navzájom. Nielen ľudskými silami, aj v spolupráci s milosťou.
Občas sme príliš trúfalí v hodnotení, ako by Boh mal/nemal konať. Často je to o nás a tom, čo nám samým je alebo nie je príjemné. Vnímame to ako slabosť ľudí, ak dokážu prejaviť verejne svoj vzťah k Pánovi mimo rámec liturgie. Niekedy.
Chcem však pripomenúť, že ak hovoríme o Duchu, nehovoríme o vánku, prášku, či atmosfére. Hovoríme o osobe. Osoba je niekto, kto má vlastnú vôľu, spôsoby konania, slobodu. Jeho konanie vždy tvorí atmosféru lásky, pokoja radosti. Avšak niekedy môže priniesť aj uzdravenie cez bolesť. Nesúďme, ak sa niekto smeje v Duchu. Ty sa nesmeješ, keď ťa tvoj priateľ rozveseľuje? Nesúďme, ak niekto plače, pretože sa Ho Boh dotkol. Nie je to infantilná iracionalita, ani citová labilita. Boh ťa môže objať a Jeho objatia môže v tvojom srdci spustiť uvoľnenie tvojich citov... a môžeš plakať... vzlykať, schúliť sa na zemi v objatí svojho Otca. Aj takto koná Duch. Uctievať vo chvále... Ježiš vyslovil: "Už je tu hodina, kedy ma moji ctitelia budú uctievať v Duchu a pravde... sám Otec hľadá takýchto ctiteľov..." Áno, je to chvíľa, kedy nielen ústa sa modlia, ale aj srdce sa túži hlboko spojiť s milovaným... ako túto túžbu prejavíš človeku? Rozbehneš sa? Pobozkáš ho? Pohladíš? Objímeš? Poskočíš si od radosti? Dávid tancoval nahý pred Archou zmluvy... Možno sa niekedy pohoršujeme nad prejavom lásky, ktorá Božie srdce napĺňa nesmiernou radosťou.
Boh je trojjediný a niet v ňom žiarlivosti. Kto vidí mňa, vidí Otca. Pošlem vám Tešiteľa. Ja a Otec sme jedno. A tak ďalej. Uctievať Boha, znamená vnímať ho v komplexnosti. Milovať Otca, Syna i Ducha. Vzývať Otca, Syna i Ducha. Duch je ten ktorý ostáva s nami, prebýva v nás, umožňuje nám žiť v tesnom spoločenstve s Otcom i Synom.
Či to takto musia prežívať všetci?
Určite nie. Podstatou je predsa láska, nie forma. Avšak my až príliš často hodnotíme bez lásky. Dokonca aj vieru ostatných, a ich prežívanie vzťahu s Pánom.
Vždy ma veľmi bolí, ak medzi kresťanmi prebiehajú tieto boje. Ty sa nemodlíš správne, nie, ty sa mýliš, musí to byť takto. Viete, ja mám mnoho priateľov, a ku každému z nich mám iný vzťah, s každým z nich prežívam veci inak, rozprávame sa na iné témy, s jedným si na privítanie podám ruku, s iným vymením len úsmev, s tretím objatie, ktoré trvá viac, než minútu, ďalší mi plače v náručí a s iným hovorím o biznise. A ja... mám to podobne. Sú ľudia, pri ktorých viem plakať, hovoriť najťažšie veci, ale aj byť veselá a ísť na výlet s niekým, koho poriadne nepoznám. Myslím, že Boh je oveľa slobodnejší a oveľa viac "na mieru" potrebe každého z nás... šablóny a vzorce Ho môžu urobiť riadne nudným... a nás okradnúť o obrovskú dávku dobrodružstva, ktorú život v Duchu nesie so sebou :).
Majte skvelý osobný vzťah s Bohom! Nič lepšie na tomto svete nie je!
P.S, Ak by niekto mal záujem, veľmi odporúčam knihu Francisa A. Sullivana, SJ, biskupa, Charizmy a Charizmatická obnova