o posúvaní a prekračovaní hraníc s Bohom
Dva dni dozadu som si čítala 9 kapitolu Matúšovho evanjelia a oslovila ma novým spôsobom.
Jairus a žena s krvotokom. Dvaja ľudia, ktorí urobili niečo, čo nikoho predtým urobiť nevideli. Hoci si nie som z historického hľadiska úplne istá, či bol Jairus bol prvý človek, ktorý prišiel k Ježišovi s tým, že jeho dcéra je mŕtva a on to má nejako vyriešiť, dajme tomu, že bol :). Ak nie on, tak niekto iný bol ten prvý, kto posunul túto hranicu očakávania toho, čo Ježiš môže spraviť, zmeniť a vyriešiť.
Páči sa mi na žene s krvotokom, na Jairovi a mnohých ďalších, že dokázali urobiť niečo, na čo ešte nebol vypracovaný scenár. Išli mimo zabehaných koľají, mimo už známej skúsenosti s Bohom, s Ježišom. Prekročili hranice dovtedy videného, očakávali viac a dokonca kľudne narušili jeho osobný priestor. Tá žena dokonca narušila jeho autoritu uzdravovateľa. Predsa to mal byť On, kto dovolí, aby bola uzdravená. Miesto prosíkania však odvážne vykročila a dotkla sa ho odzadu. Vzala si niečo, na čo z istého uhlu pohľadu nemala žiadny nárok. Naviac prekročila všetky židovské hranice v tom, že ona - nečistá, ktorá ho podľa zákona svojím dotykom mala urobiť rovnako nečistým - bola neposlušná príkazu, a dotkla sa ho, hoci krvácala. Riskovala riadny problém.
Ježiš však prevracia všetko naruby. Kedysi platilo, že dotykom nečistého sa všetko stáva nečistým. Ježiš to zmenil. Čistému dal moc a autoritu posvätiť nedokonalé a nečisté. Sám to robil.
Možno sme dnes, po 2000 ročnej histórii, nadobudli pocit, že už sme toho Ježiša nejako prekukli. Že už vieme, ako pôsobí Jeho Duch, podľa akých pravidiel koná, čo treba urobiť, aby duchovné veci fungovali, ktorých päť krokov je najdôležitejších pre duchovný rast. Tento pocit je fatálny omyl. Ježiš je ten istý včera, dnes i naveky. Neuchopiteľný, nepredvídateľný, neobsiahnuteľný, nekonečne nápaditý, prekvapivý, kreatívny a inovatívny.
Otázka je, či nám vyhovuje chodiť v zabehaných koľajach a v pokusoch napodobniť, ako to urobili iní, alebo budeme kráčať vo vzťahu k Bohu s mentalitou ženy s krvotokom, či s odvahou Jairusa. Máme na to, prísť k Ježišovi a povedať mu: Viem, že si takúto vec možno ešte neurobil pre nikoho na svete - ale ja ťa prosím - sprav to pre mňa! Budeme ako Elizeus, ktorý povedal, že chce dvojnásobok Eliášovho ducha, nielen rovnaký podiel?
Povzbudzujem nás očakávať od Boha veľa, dokonca všetko. Očakávajme, že neexistuje scenár, ktorý by Ho obmedzoval, zväzoval, či určoval, ako by mal konať. Očakávajme, že Jeho túžbou je posúvať hranice našej viery, našej skúsenosti, nášho svedectva.
Záložka je zo stránky www.christiandizajn.blog.com :).
