...ako je svadba pre mňa svedectvom o láske, ktorá ide za hranice všednosti.

Svadba. Prvýkrát budem pri tom.

Dnes je deň D. Žení sa brácho môjho kamoša Peťa. Vydáva sa sestra môjho kamoša Lukáša. Moja kamoška Janka vydáva dcéru. Moja kamoška Dorka žení syna. Dnes sa žení môj kamoš Maťo a vydáva sa moja kamoška Stanka. Aby sme to mali komplet, Maťko si berie Stanku za ženu a Stanka si berie Maťka za muža :D. Spolu sa dnes zasmejeme na vete: "Vyhlasujem vás za muža a ženu!" (ktovie, čím boli doteraz :D). Ale nie, v kostole sa táto vec nevorí. Skrátka, moja rodina dnes prežíva významný deň.

Ono sa to vlastne začalo už pred nejakým časom, keď jeden mladík začal dumať nad ženou svojho života, bol dosť vytrvalý a dosť jednoznačne rozhodnutý na to, aby mu prikývla, že teda dobre :). Popýtal sa sem tam kohosi, či rúbe privysoko, my sme vraj povedali, že aj hej, ale jemu to vyšlo. A ako dobre! A potom sa to posunulo ďalej niekde na kopci medzi na Novou Dubnicou a Trenčianskymi Teplicami, na pomedzí, kde chrústy mali svoje sídla a sviečky sa pripaľovali zápalkami požičanými od Guričanov. Prstienok, pokľaknutie a chrústy. A potom áno.

A opäť prešiel čas. Rozdelili sa úlohy, a mamky sa rozbehli v ústrety pekárkam, koláčkárkam, vinárom. Tatovia poriešili nákup motorových vozidiel a tisíc iných možno aj menej viditeľných maličkostí, za ktoré im patrí ďakujem. Stanka sa starala o svoj biznis, Maťo o svoj a veľa vecí riešili spolu. A tak sme si v sobotu minulý týždeň v Ba sadli do St. Germain, toť rovno na obchodnej a mali sme spolu v Za behu blogu opísanú pohodu. "TAKE"li sme mental picture, lebo to je frajerina mať týždeň pred svadbou VŠETKO vybavené a cítiť pohodu.

Najlepšie na tom celom je, že keď ste v rodine, tak to proste prežívate po kúskoch tak nejak zo všetkých strán :). Každý vám povie svoju verziu, svoje najväčšie zodpovednosti, úlohy a povinnosti, pocity a nedoriešené záležitosti. Vidíte parádne puzzle s jediným cieľom - aby to dnes klaplo SUPER. Niekto sa stará o koláče, iný o torty, ďalší zdobí, niekto zháňa oblečenie aby zapadol do exkluzívneho kolektívu, ďalšia požičiava šaty od všetkých kamarátok, Vilko má aj kravatu, iný odvezie všetko a všetkých a kamkoľvek, koľkokoľvek krát, 12hodín v kuse k dispozícii, ďalší mäso krája, riad umýva, podlahu zametá. Každý dáva to najlepšie zo seba. Pre nich. Zadarmo. Platí sa len tým, čo nie sú naši :).

A tak sa čochvíľa všetci nejakosi poobliekame, učešeme, navoniame a prídeme o 16tej, aby to ich áno zaznelo aj v našich životoch, ako svedectvo o tom, že láska má zmysel. Chcem len povedať, že je mi cťou, že s touto rodinou zasadnem dnes za jeden stôl.