A Pán prehovoril: "Mám pred Abrahámom tajiť, čo chcem urobiť?! Genezis 18, 17

"Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie čo robí jeho Pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca." Ján 15, 15

Máte občas pocit, že Božia vôľa je to najbstraktnejšie slovo, a že ak má niekto odvahu povedať, že "pozná Boha," je to riadny drzáň?

Často sama uvažujem spôsobom, že ak sa modlím "buď Tvoja vôľa," zaručene sa stane to, čo ja nechcem :). V drvivej väčšine prípadov mám dojem, že povedať Bohu áno, znamená pripraviť sa robiť pravý opak toho, čo sa mi práve chce. Keďže chcem robiť môjmu Ockovi radosť, som pripravená. Som ochotná zaprieť samu seba. Som ochotná urobiť všetko, čo povie. Alebo aspoň chcem byť, hoci nie vždy vládzem.

Nedávno vypočutá kázeň ma priviedla k premýšľaniu nad niečím iným. Starozákonný pohľad na Boha bol vzťahom sluhov a Pána. A je to úplne v poriadku. Izraeliti boli národom, v ktorom sa zjavovala a ukazovala Božia zvrchovanosť. V písmach vidíme, že ľud v zásade vedel, čo sa od neho očakáva, čo sa smie a čo nie, a v skratke povedané, väčšinou končil pri tom nedovolenom. Našlo sa medzi nimi aj pár výnimočných jednotlivcov. Jedným z nich bol Abrahám. O ňom Písmo hovorí ako o Božom priateľovi. Potom je tu napríklad Mojžiš, s ktorým Bohom hovoril z tváre do tváre, ako so svojím priateľom (dovolím si upozornniť, že nie Mojžiš hovoril s Bohom ako s priateľom, Boh hovoril s Mojžišom ako s priateľom). Bol tam i Jozue, ktorý ani nevychádzal zo stánku stretnutia. Títo mužovia prežívali závdavky prisľúbenia, ktoré dnes žijeme my. Už to nie je sľub, ale realita. Oni mali v dobe sluhov výsadu priateľstva s Bohom. My však dnes žijeme často ako sluhovia, hoci výsadu priateľstva Boh daroval všetkým.

Ak Ježiš vyslovil "už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho Pán," znamenalo to radikálnu zmenu vzťahu. Zmena nepramenila v tom, čo tí muži urobili, ako reagovali, či niečo Ježišovi sľúbili. Prestali byť sluhami, pretože im oznámil všetko. On k nim zaujal priateľský vzťah. Nebolo to niečo, čo si oni zaslúžili svojou výnimočnosťou, kvalitami, charakterom, či peniazmi. Možno by sa to dalo povedať aj takto: "Rozhodol som sa, že ste mojimi priateľmi, preto som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Už vás viac nenazývam sluhami, pretože viete, čo Otec robí."

Skúsim vôjsť ešte hlbšie. Mnohokrát sa modlíme "Otče, zjav nám svoju vôľu! Ukáž, čo máme robiť, a my to spravíme." Tento postoj považujeme za vrchol odovzdanosti voči Bohu. Bezpodmienečné áno na Jeho vôľu je samozrejme úžasné. Je nevyhnutnou súčasťou nášho vzťahu s Otcom. Patrí k vydanosti, ktorá Boha dáva na prvé miesto. Obávam sa však, že také jednoduché to nebude. Ani po bezpodmienečnom a osobnom odovzdaní sa do Jeho rúk, do Jeho vôle, si nemôžeme dovoliť vypnúť mozog, tvorivosť, inteligenciu a žiť život v očakávaní, že pri každom rozhodnutí zaznie hlas z neba. Nežijeme a nebudeme žiť realitu, v ktorej Boh oznámi svoje rozhodnutia a verdikty, a my, keďže sme sľúbili plniť Jeho vôľu, pokorne budeme kráčať tým smerom, ktorým nás natočí, zaznie verdikt, a my vykonáme. Takto nejako sa programujú stroje. My sme predsa viac ako stroje. A Boh nás nenazval priateľmi, aby sme sa stali mechanickými robotmi. Chce naše srdcia. On si zvolil priateľstvo.

Nebuď prekvapený, ak prežiješ situáciu, v ktorej Boh pred teba predostrie nejakú vec, na ktorej mu záleží, a spýta sa ťa, čo si o tom myslíš. Asi mu odpovieš "Ukáž mi, čo mám spraviť, a ja pôjdem." A Ježiš ti pripomenie: "Už nie si sluha, si priateľ. Povedz, čo si o tom myslíš ty. Čo by sme s tým mohli spraviť?" Možno budeš ďalších pár minút v modlitbe hovoriť: "Otče, daj mi poznať svoju vôľu, ukáž mi, čo mám robiť." A Boh ti povie: "Som rád, že ťa zaujíma môj názor, aby Ja by som rád počul ten tvoj." Jeho vôla počíta so všetkými tvojimi schopnosťami a darmi. A teda aj so schopnosťou tvoriť, myslieť, uvažovať, snívať, spolupracovať, hľadať, dumať, skúmať a konať :). Nevzniká mimo teba, ani sa mimo teba neudeje. A Boh chce s tebou hovoriť, ako so svojím priateľom. Povzbudzujem ťa počúvať Ho ušami priateľa a nie ušami sluhu. Dovoľ priateľstvu s Bohom rozšíriť tvoje hranice a predstavy o tom, ako Boh "funguje." Je osobnejší ako si myslíš.