Jer 24, 7: Dám im srdce, aby ma poznali, veď ja som Pán; budú teda mojím ľudom a ja im budem Bohom, pretože sa vrátia ku mne celým srdcom.

Pred čím to tu stojím? Aká široká je Božia túžba po človeku. A nielen po ňom. Túžba po Jeho porozumení. Po zapálení pre tie isté veci. Celým srdcom… akoby chcel povedať “vrátia sa ku mne celý, komplet, nič nevynechajú, všetko, čo je v nich sa navráti ku mne.”

Píšem tento blog veľmi narýchlo, bez zbytočného premýšľania. Pred pár minútami som mojej kamoške napísala, že mnohým ľuďom rozumiem a chápem ich pochody, ale pri nej mám pocit, že ju poznám. Cítim, že je v tom rozdiel. Ten rozdiel by som pomenovala “vidieť zvonku” a “vidieť zvnútra.” Možno máte niekoho, kto sa rozhodol hovoriť vám naozaj pravdu, a vy toho človeka nielen počúvate, ale aj nesiete pred Bohom v modlitbách a všetky tie zverené veci predkladáte Jemu a prosíte o milosť a múdrosť, ako v tom stáť s tým človekom, ako mu byť oporou, a kedy napomínať, kedy povzbudzovať, kedy varovať, kedy sa len mlčky modliť. Je to situácia, pri ktorej sa deje niečo výnimočné.

Boh vkladá do vášho srdca porozumenie, ktoré nespočíva v chápaní rozumom, je to poznanie v biblickom zmysle slova poznať – zakúsiť, hlboko sa spojiť, zjednotiť. Poznať niekoho nie v zmysle, že ho vieš charakterizovať zvonku a popísať jeho správanie a reakcie. Ide o poznanie, ktoré znamená skúsenosť s vnútrom toho človeka a hlboké súcitenie s jeho srdcom, skutočné vnútorné porozumenie. Viac nepotrebuješ položiť otázku “Prečo sa tak cítiš?” Vieš, prečo. Boh ti zjavuje súvislosti vnútra niekoho, kto stojí oproti tebe a v ľudskej rovine by ti bolo nemožné to vidieť. Ale Duch Svätý je skutočný tešiteľ a prináša do vzťahu novú hĺbku. Hľadíte na človeka, a jeho srdce vám nie je cudzie. Naopak, je vám veľmi blízke. To môže dať Boh. Toto všetko sa stavia na pravdivej láske, ktorej ovocím je dôvera.

Ak ste čítali podobenstvo o dome, narážam zrejme na niečo podobné. Jeremiáš hovorí o sľube, že dostaneme srdce, aby sme Ho poznali. Som presvedčená, že ide o poznanie v zmysle “vidieť zvnútra,” hľadieť na Boha nie ako na cudzinca, ktorý je nedostupný, ale ako na niekoho, koho srdce vám nie je cudzie. Sme volaní poznať Ho – netipovať, čo si asi myslí, nehádať, ako si to máme vlastne vysvetliť, netápať v nedorozumeniach a zlých interpretáciách. Mnohí Boha poznáme zvonku, tak, ako sa Peťo díva na dom pod oknami a snáď by ho vedel aj nakresliť. A zároveň túžime vstúpiť dni, prejsť sa v ňom, ovoňať vzduch vnútri, spoznať farbu stien, atmosféru jednotlivých miestností, prežiť čas vnútri. Zažil si chvíľu, kedy si mal pocit, že dvere do toho domu sú určite nepreniknuteľne zaheslované a ty ani za milión rokov nenájdeš ten správny kód? Možno dodnes bezmocne stojíš a nikdy si sa nepokúsil siahnuť na kľučku… dvere sú na 100% otvorené.

Viete, čo je podstatné? Ak raz vstúpiš, získavaš trvalú skúsenosť. Tvoj vzťah k domu sa navždy zmení. Už nebudeš žiť v predstave, aké to asi je vnútri. Budeš VEDIEŤ, budeš POZNAŤ, aké to je vnútri. Získaš niečo, čo nikto nevymaže a nikto ti to nevezme. Už ťa nikto nepresvedčí, že žiadny dom nie je. A keď vstúpiš nabudúce, už si nebudeš všímať len tie najvýraznejšie prvky, čo ťa ohúrili naposledy, ale utkvie ti viac detailov. Budeš si pamätať, čo kde je, budeš vedieť, čo kde nájdeš. A na ďalší raz budeš mať pocit, že mnohé z vnútra domu už je ti dôverne známe. Presne tak, ako mne srdce mojej kamošky. Mnohé jej slová, reakcie, názory ma už vôbec neprekvapia (aj keď si uvedomujem, že každý človek je nádherný originál a nikdy sa neprečítame navzájom úplne), často dokonca vidím aj to, čo mi nevraví a je veľa vecí, ktoré by mi len ťažko skrývala… pretože som už na mnohých miestach jej srdca “ako doma.”

Viete, Boh chce nielen aby sme vošli a narýchlo si obzreli Jeho srdce. Boh má záľubu v niečom, čo ja nazývam “prebývanie.” Vo chvíľach, kedy ty sa zastavíš, a iba si s Ním. Mlčky ťa môže prevádzať vnútrom svojho srdca. Najskôr ťa zrejme uchváti miestnosť, kde budeš cítiť, ako veľmi si milovaný. A dlho z nej asi nebudeš chcieť odísť. Ale to ešte stále stojíš na chodbe a ani si sa nevyzul. Boh je trpezlivý hostiteľ, nechá ťa obdivovať to miesto, koľko len budeš chcieť. Ale On dobre vie, že tá istá atmosféra je v každej jednej miestnosti, ktorú ti chce ukázať. Ibaže je ešte korenená niečím ďalším, hlbším, nádherným… v Jeho vnútri je všetko na svojom mieste. Chce, aby si rozumel, prečo sú veci tam, kde ich uložil, chce, aby si si všímal detaily, chce, aby si rozumel pohnutiu Jeho srdca. Ukáže ti nielen vnútro seba samého, ukáže ti aj výhľad, na ktorý hľadí z okna. Uvidíš Božiu perspektívu. Jeho pohľad na vec. Boh ťa pozýva. A robí oveľa viac. On sám ti dá srdce, aby si ho poznal. Nemusíš si tú schopnosť ani kúpiť, ani získať. Boh neodmeňuje, Boh dáva.