Možno ma teraz budete zatracovať, mám veľmi rád Zlomených, ale túto nedeľu som bol naozaj dosť sklamaný z toho, čo som počul a čo je škoda, nie len ja, ale aj pár ľudí, ktorí na tomto stretnutí boli prvýkrát...

Julo hovoril o tom, že je podľa neho dobré, pokiaľ človek vylúči zo svojho života nekresťanskú hudbu a iné aktivity, ktoré nevedú k Bohu, napríklad aj zumbu. S okultnými záležitosťami by som súhlasil, ale myslím si, že je príliš odvážne a radikálne, posudzovať to, čo k Bohu vedie a čo nie. Už len tá zumba, pokiaľ pomáha ľuďom vyplniť ich voľný čas, uvoľniť napätie po dni strávenom v práci a dá im zaujímavú alternatívu, napríklad k vysedávaniu v krčme. A vôbec to nevylučuje ani možnosť, že sa tí ľudia môžu rozprávať aj o Bohu a konať to, čo chce On. Ja sám sa s kamarátmi venujem akrobacii a je pravda, že na našich tréningoch nechválime Boha, ale s tým, čo sa naučíme, chodíme nezištne vystupovať aj do nemocnice, kde pomáhame deťom zabudnúť na ich bolesť a odlúčenie od rodiny a aspoň na tých pár minút im prinášame na tváre úsmevy. Je zlé venovať sa niečomu s priateľmi, niečomu, cez čo sa dá pomáhať iným a dokonca aj, síce pomalšie ako cez Godzone projekty, prebudiť v druhých vieru? A vedel by som vymenovať množstvo aktivít a nekresťanských kapiel, ktoré možno priamo nechvália Boha, ale pomáhajú ľuďom žiť podľa toho, čo káže alebo ich k Nemu privedú. Áno, súhlasím, 365 dní v roku buďme k dispozícii pre Boha, modlitbami a konaním. Ale napríklad aj ja som sa dal pokrstiť iba pred pár mesiacmi, pretože moja cesta k Bohu bola dlhá a ako zarytému neveriacemu sa niečo také ťažko vysvetľovalo. Dostal som sa však do spoločnosti ľudí, ktorých aktivity mi dávali zmysel, pomáhali druhým, nepili a nefetovali a tak som si povedal, že to kresťanstvo asi má niečo do seba a začal som hľadať. A som rád, že som Boha našiel a budem ešte radšej, keď ho objavia aj ostatní. No keby ma na začiatku zavolali na ich mládež a všetci by sa tam okolo mňa začali modliť, asi by som im nerozumel a nikdy by som sa nedostal do "God Zone"...

Nehovorím, že je zlé, že Julo tak žije, ale s jeho slovom som jednoducho nemohol súhlasiť, asi prvýkrát. Mrzí ma hlavne to, že neprišlo príliš radikálne iba mne, ale aj iným - veriacim, ktorí na tom stretnutí boli so mnou a je dosť možné, že sa tam už nebudú chcieť vrátiť. Ja určite prídem znova, pretože viem, že to čo robíte, má zmysel, ale túto nedeľu to bolo podľa mňa prehnané... :(