Sú prosby, o ktorých s istotou vieme, že sú dobré: prosíme o dar viery, prosíme o záchranu manželstva, o oslobodenie človeka zo závislosti...napriek tomu, nie vždy dostaneme, o čo v modlitbe prosíme. Boh je dobrý Otec, ktorý dáva dobré veci svojim deťom, prečo nám niekedy nemôže dať to, čo ho žiadame?

Tento článok je posledným zo série článkov:

Prečo nám Boh niekedy nedá dobrú vec, o ktorú prosíme 1.časť

Prečo nám Boh niekedy nedá dobrú vec, o ktorú prosíme 2.časť

Problém č.6: Modlíme sa za jedno, ale robíme druhé

Modliť sa za jednu vec a robiť pritom vedome a dobrovoľne vec opačnú, nám veru neprinesie, čo by sme chceli. Žena s rizikovým tehotenstvom sa modlí o ochranu dieťaťa, ale ďalej chodí do práce, napriek tomu, že lekár jej to neodporúča a finančne si môže dovoliť ostať doma. Keď dôjde k spontánnemu potratu, nechápe, ako sa to mohlo stať... Rodičia sa modlia, aby ich deti nepadli do problémov s nečistotou. Každý večer ale spolu s nimi bez problémov pozerajú filmy, v ktorých sú nevhodné scény. Keď zistia, že história ich prehliadača je plná stránok so zlým obsahom, čudujú sa, ktorý kamarát ich naviedol... Človek, ktorý pred rokmi prekonal rakovinu pľúc, opäť začne fajčiť, keďže už je zdravý. Keď znova ochorie, hnevá sa, prečo on musí  s touto zákernou chorobou znova bojovať...  Naše činy musia podporovať úmysel, za ktorý sa modlíme. Ak sa nechceme točiť v bludnom kruhu, musíme prestať robiť to, čo nás do neho opakovane vťahuje. Začiatok úspechu je uznať aj svoju časť viny, oľutovať ju a snažiť sa konať opačným spôsobom, potom sa veci začnú rozmotávať niekedy rýchlejšie ako len dúfame.

Problém č.7: Nevážime si víťazstvo „na druhej strane“

Keď sa modlíme, chceme vidieť výsledky a tie chceme vidieť najlepšie hneď. Ak sa vytrvalo s dôverou modlíme, využívame moc sviatostí, nerobíme vedome a dobrovoľne to, čo by „sabotovalo“ výsledok, za ktorý sa modlíme a nič sa nedeje, môže ísť najpravdepodobnejšie o problém skutočne srdca zatvrdnutého voči Bohu. Človek si rokmi môže vypestovať takú zatvrdnutosť, pýchu, neodpustenie, závislosť..., že i na smrteľnej posteli odmietne kňaza, odmietne zmierenie s blížnym, odmietne odprosiť či oľutovať, čo urobil, nevzdá sa závislosti ani za cenu života. Boli naše modlitby potom zbytočné? Božie slovo hovorí, že „Ak sme neverní, on ostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže.“ (2 Tim 2, 12 – 13). Sú situácie, keď na stane viditeľného sveta sme akoby prehrali, nedočkali sme sa vytúženej zmeny, ale tu sa život nekončí. Na „druhej strane“, kde začína večný život, tam už diabol nemá podobu pozlátka, tam ho človek stretne ako obludu s cieľom zničiť ho. A Boh, ten už nie je skrytý, ukáže sa v plnej sláve a kráse, s láskou a mocou, ktorý ochráni svoje deti. Mnohokrát smútime za nenarodenými detičkami, ktoré sa nepodarilo zachrániť, nad blížnymi, ktorí sa neuzdravili, ale „na druhej strane“ už zažívajú víťazstvo, zdravie, plnosť života. Niekedy sa nám nechce zodvihnúť oči od tých pár rokov, ktoré trávime tu na zemi a zahľadieť sa na večnosť v Bohu. Každá jedna modlitba má zmysel, má večnú hodnotu. Pre nás, aj pre našich blízkych. Načo to trápenie a utrpenie? Na to, že hoci je to trápenie dielom zlého, Boh ho použije na naše dobro v tomto veku i v budúcom. A môžeme si byť istí- nie vždy sa nám páči život so všetkými jeho bolesťami, ale ten večný sa nám páčiť bude, a preto sa oň oplatí bojovať- a bojovať oň sa dá len teraz: tu na zemi, a potom po dobrom boji sa budeme tešiť z toho, čo „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú." 1Kor2,9 Apoštoli zomierali mučeníckou smrťou. Znamenalo to pre nich prehru? Určite nie! Teraz sedia na trónoch po pravici a ľavici Ježiša Krista a ich smrť priniesla zrod a pevné základy silnej Božej Cirkvi.

©Moja Komunita