Keď prídem na spoveď, vyznám svoje hriechy. Ale samotné vyznanie hriechov, aj keď je veľmi úprimné, ešte neznamená obrátenie. Po mesiaci prichádzam znova a hovorím kňazovi tie isté hriechy. Na čom by malo byť založené skutočné obrátenie ?
Skutočné obrátenie začína tým, že si uvedomíme Božiu lásku, ktorou nás Boh miluje nezávisle od toho, v akej morálnej a duchovnej situácii sa nachádzame. Samotné uvedomovanie si zla našich hriechov nás nezmení. Svoj život možeme zmeniť len vďaka prežívaniu Božej lásky. Uvedomenie hriechu nás má viesť k tomu, že ho vyznáme pred Bohom a pred kňazom vo sviatosti zmierenia. Toto vyznanie je symbolom zrieknutia sa hriechu a skoncovania s ním.
Aj keď c ítime, že niektoré naše hriešne pohnútky a reakcie sa môžu ďalej opakovať, môžeme vyjadriť pred Bohom úprimnú vôľu s hriechom skoncovať. Taký je aj význam predsavzatia polepšiť sa, k torý sme si dali vo sviatosti zmierenia.
Úplne skoncovať s hriechom je možné, pretože obrátenie nezávisí len od našich ľudských síl, ale dostávame aj silu, ktorá pramení z milosti obrátenia. Vďaka nej môžeme premáhať svoju pripútanosť k hriechu, priznať sa k nemu, rozhodnúť sa , že s ním skoncujeme a vyznáme ho pred Bohom a pred kňazom. Boh nám vo svojom Božom milosrdenstve môže odpustiť len tie hriechy, ktoré mu s ľútosťou odovzdáme v spovedi. Keď však - pod vplyvom strachu - tajíme naš hriechy, správame sa ako chorý človek, ktorý skrýva pred lekárom rany ohrozujúce jeho život.
Ak hriech porovnáme s ťažkou chorobou, potom odpustenie hriechov môžeme prirovnať k návratu k plnosti zdravia a života. Skutočné obrátenie, ku ktorému dochádza vo sviatosti zmierenia, nám dáva plnosť života: nielen duchovného, ale aj ľudského. Milosť obrátenia nás činí ľudskejšími. Stávame sa priezračnejšími a otvorenejšími pre svojich blížnych, ako aj pred Bohom. Božie milosrdenstvo ktoré prijímame vo sviatosti zmierenia spôsobuje, že sa stávame milosrdnejšími vôči svojim blížnym i sebe samým.
Nenechajme sa však znechutiť skutočnosťou, že každý mesiac pred kňazom vyznávame tie isté hriechy. Možno, že vďaka tomuto úprimnému vyznaniu nepáchame iné, nové, horšie hriechy. Keď úprimne vyznáme naše chyby a ľudské slabosti, musíme zároveň veriť, že Boh môže naše srdce zmeniť tak, že v budúcnosti budeme schopní s hriechom, ktorý sa dnes opakuje, skoncovať.
Skutočné obrátenie vyžaduje nielen Božiu trpezlivosť voči nám, ale aj našu trpezlivosť voči sebe samým. O milosrdenstvo, ktoré dostávame od Boha, sa musíme podeliť najprv sami so sebou. Zanedbávať, či dokonca odmietať spoveď len preto, že stále páchame tie isté h riechy, je víťazstvom našej pýchy, ktorá nedokáže prijať pravdu o ľudskej slabosti.
( úryvok z knihy Józefa Augustyna SJ )