Boh stvoril človeka na svoj obraz, muža a ženu ich stvoril. (por. Gn 1, 27) Tak ako muž, aj žena nesie v sebe obraz, podobu Boha. Skúsili ste sa niekedy zamyslieť nad tým, čo to znamená? Keď som bola na Škole Otcovho srdca, hovorili nám o tom, že Boh v sebe nesie mužskú i ženskú podstatu. Vlastnosti, ktoré sú všeobecne pripisované mužom - sila, autorita, odvaha, rozhodnosť, ale takisto črty, ktoré sú vlastné ženám - nežnosť, krása, súcit, jemnosť. Keď Boh vyvádzal Izraelitov z egyptského zajatia, kráčal v obrovskej moci a autorite. Sám faraón sa pred jeho mocou musel skloniť a v slabej chvíli prepustil svojich otrokov. Boh na púšti sprevádzal svoj ľud vo dne ako oblačný stĺp a v noci ako ohnivý stĺp. No aj Izraeliti sa báli tohto mocného Boha. Povedali Mojžišovi: "Ty sa s ním zhováraj, nám len oznám, čo ti povie, urobíme všetko..." Báli sa k nemu priblížiť, strach im bránil spoznať srdce svojho Kráľa, ktorý ich celý čas vábil k sebe. Boh bol pre nich niekto mocný, veľký a hrozný, niekto, koho sa treba báť.

Prišiel Ježiš a túto predstavu "starozákonného Boha" rozbil na kúsky. Hovorí o otcovi, ktorý víta svojho syna po tom, ako si vyžiadal svoje dedičstvo, odišiel a celé ho prehýril. Prihovára sa Samaritánke, žene pochybnej povesti, a ponúka jej živú vodu. Dotýka sa malomocných, stoluje s mýtnikmi a hriešnikmi, plače pred ľuďmi pri Lazarovom hrobe. Hovorí o dobrom pastierovi, ktorý opustí 99 ovečiek, aby šiel hľadať jednu, ktorá sa mu stratila, až kým ju nenájde a neprinesie späť na svojich pleciach. Pápež František v exhortácii Evangelii Gaudium píše: "Znovu a znovu sa vracia, aby si nás naložil na plecia. Nik nám nebude môcť zobrať dôstojnosť, ktorú nám dáva táto nekonečná, neustála láska. On nám umožňuje zdvihnúť hlavu a začať odznova; s nehou, ktorá nás nikdy nesklame a ktorá nám vždy vie prinavrátiť radosť." Hovorí o nehe, ktorá nikdy nesklame. Ježiš ukazuje nežné a starostlivé Božie srdce.

Jeden mladý muž mi rozprával, ako ho mamka zvykla budiť, keď bol malý. Objala ho a objímala ho, až kým sa neprebudil. Niekoľkokrát sa mi stalo, že som sa ráno zobudila ešte pred budíkom na to, že ma akoby niekto pohladil po tvári, hoci v izbe nikto nebol. Možno to znie čudne, ale ja viem, že to bol Boh. Že ma aj takto uisťuje o svojej blízkosti a prebúdza ma do nového dňa, ktorý pre mňa pripravil. On chce byť pre mňa i pre Teba miestom útechy, uistenia, nehy, prijatia, náručím lásky. "Budete sať, v lone vás budú varovať a na kolenách láskať. Ako keď niekoho teší matka, tak vás budem ja tešiť..." (Iz 66, 12-13)

Dovoľ mu dotknúť sa Ťa. On prichádza s nehou, ktorá vie prinavrátiť radosť. Zdvihni hlavu a začni dnes odznova.

Evka Hrešková