GrKC - farnosť Šarišské Čierne

Alexander Pavlovič sa narodil 19. septembra 1819 v dedine Šarišské Čierne v rodine gréckokatolíckeho kňaza. V ranom veku stratil oboch rodičov. Alexandra sa ujala rodina Andreja Gladišovského z Ľvova, kde Andrej absolvoval základné vzdelanie v poľskom jazyku. Odtiaľ prešiel bývať k svojmu bratovi Jozefovi, ktorý pôsobil ako kňaz v Komloši (dnes Chmeľová). Tu absolvoval štyri triedy latinčiny a ďalšie ročníky odišiel dokončiť do maďarského Miškolca. Filozofiu vyštudoval v Jágri, kde bol neskôr napriek túžbe stať sa bohoslovcom nútený nastúpiť na právnickú akadémiu. Počas rokov štúdia si privyrábal ako vychovávateľ detí v rodinách, v ktorých býval. Po krátkom čase dostal od brata Jozefa list, v ktorom mu oznamoval, že jeden bohoslovec Prešovskej eparchie zanechal štúdium a biskup J. Gaganec je ochotný na jeho miesto poslať práve Alexandra.

Počas štúdia teológie v Trnave sa zoznámil s rodinou grófa Zamojského, ktorý vlastnil bohatú knižnicu a jej fond ochotne poskytol aktívnemu bohoslovcovi. Alexander sa tak začal zaoberať ideami českého a slovenského národného obrodenia. So štúdiom v Trnave je spojený aj začiatok jeho literárnej činosti.

V roku 1848 bol vladykom J. Gagancom vysvätený na kňaza a poslaný do farnosti Stakčín. Odvolávajúc sa na zlý zdravotný stav mladý novokňaz miesto odmietol a istý čas pôsobil ako vychovávateľ v rodine grófa Szirmaja v dedine Kurima. V r. 1850 sa presťahoval do Prešova, kde bol určený za eparchiálneho archivára a protokolistu. Tu sa aktívne zapojil do činnosti Prešovského literárneho spoloku založeného A. Duchnovičom pod vedením biskupa J. Gaganca. Išlo o inštitúciu, založenú A. Duchnovičom na princípoch príbuzných s Maticou slovenskou. Hoci na jej čele stál otec biskup J. Gaganec a počas svojho trvania sa zaslúžila o vydanie niekoľkých dôležitých publikácií a značné kultúrno-spoločenské pozdvihnutie miestneho obyvateľstva, jej činnosť nikdy nebola oficiálne potvrdená.

Aj keď Pavlovičovi Prešov ako centrum kulúrno-spločenského diania prinášal veľa možností pre aktívnu činnosť, kvôli zdravotným problémom požiadal žiadať biskupa o pridelenie uvoľnenej farnosti vo Veľkej Poľane. Aj keď biskup jeho žiadosť zamietol, Pavlovič sa neprestal domáhať uvoľnenia z funkcie archivára.

5. júna 1851 bol teda určený za správcu farnosti Beloveža, kde prežil plodných 13 rokov. Hoci mu vladyka súčasne ponúkal miesto učiteľa rus'koho a slovenského jazyka vo vyššom gymnáziu v Košiciach. Pavlovič odmietol profesorské miesto a uprednostnil život kňaza v Beloveži. Jeho „pastoračná" populárnosť časom vzrástla natoľko, že po uvoľnení miesta kňaza vo farnosti Andrejová sa miestni farníci na biskupstve domáhali pridelenia Pavloviča do ich farnosti. Vladyka im z nezistených príčin nevyhovel. V roku 1862 bol Pavlovič jedným z iniciátorov založenia Spolku sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Z toho času je známe tiež jeho blízke priateľstvo so slovenským dramatikom Jonášom Záborským, ktorý v tom čase pôsobil vo farnosti Župčany pri Prešove. Literárna veda hovorí o výraznom vplyve ich vzťahov na literárnu tvorbu oboch osobností.

V r. 1864 bol Alexander Pavlovič (znovu na vlastnú žiadosť) určený za farára do Svidníka, kde pôsobil 36 rokov (do svojej smrti – 25.12. 1900) a kde je pochovaný na cintoríne pri miestnom gréckokatolíckom chráme.