Predsedníctvo medzinárodnej rady OFS: Projekt trvalej formácie

MESAČNÉ MATERIÁLY – JANUÁR 2013 – 4. rok – číslo 37 

Teológia tela

Blahoslavený pápež Ján Pavol II.

Materiál pripravil Tím trvalej formácie CIOFS:
Ewald Kreuzer,OFS, koordinátor, Lucy Almiranez, OFS, Mike and Jenny Harrington, OFS

Jeden zo všeobecných záverov Generálnej kapituly v Sao Paolo v Brazílii v novembri 2011, uvádza:

„Mladí ľudia, ktorí sa právom zaujímajú o dôležitú otázku sexuality, potrebujú od svetských františkánov pomoc. Svetskí františkáni musia svojím spôsobom života začať ponúkať mladým ako odpoveď konkrétne svedectvo. Kapitula navrhuje, aby spis blahoslaveného Ján Pavla II. „Teológia tela" bol zahrnutý do formačného programu OFS a Gifra, s cieľom umožniť svojim členom znovuobjavenie krásy sexuality, manželstva a rodiny a žitia týchto darov podľa Božieho plánu". (Toto je zdôvodnenie, prečo budeme celý rok preberať túto tému počas formácie.)

Čo je to „Teológia tela"?

„Teológia tela" je ucelený obraz Jána Pavla II. o ľudskej osobe – o tele, duši a duchu. Vysvetľuje, že hmotné ľudské telo má osobitný význam a je schopné ukázať odpovede na základné otázky o nás a našom živote:

• Má život skutočne zmysel? Ak áno, aký?

• Prečo sme boli stvorení ako muži a ženy? Skutočne záleží na tom, akého sme pohlavia?

• Prečo boli muži a ženy od počiatku povolaní do spoločenstva? Čo nám hovorí manželská jednota muža a ženy o Bohu a jeho pláne pre náš život?

• Aký zmysel má povolanie do manželstva a do celibátu?

• Čo presne je „láska"?

• Je naozaj možné, aby mal niekto čisté srdce?

Na všetky tieto otázky a na mnohé ďalšie odpovedal pápež Ján Pavol II. v 129 stredajších audienciách v rokoch 1979 - 1984. Jeho úvahy sú založené na Písme (najmä na evanjeliách, sv. Pavlovi a Knihe Genezis), a obsahujú obraz o ľudskej osobe, skutočne hodný človeka. Ján Pavol II. rozoberá, kým bol človek na počiatku, kým je teraz (po prvotnom hriechu), a kým bude v (budúcom) veku, ktorý má prísť. Potom prenáša toto posolstvo na povolanie k manželstvu a k celibátu, v rámci prípravy na nebeské kráľovstvo.

Pápežove revolučné posolstvo nádeje premieňa život a pôsobí proti trendom v spoločnosti, ktoré nás nútia dívať sa na telo ako na predmet potešenia alebo ako na manipulovanú vec (stroj). Vo svojej Teológii tela a v iných starších dielach, vrátane Lásky a zodpovednosti, vykreslil Ján Pavol II. krásny obraz sexuality. Povzbudzuje k pravej úcte a vďačnosti za dar sexuality a vyzýva nás, aby sme ju žili spôsobom hodným našej veľkej dôstojnosti ľudských osôb. Jeho teológia nie je len pre mladých alebo pre manželské páry (!), ale pre všetky vekové skupiny a povolania, keďže vyjadruje pravý zmysel ľudskej osoby.

„Vzchopte sa! Ak porozumieme tomu, čo hovorí Svätý otec vo svojej Teológii tela, už nikdy nebudeme hľadieť na seba samých, na ostatných, na Cirkev, na sviatosti, na milosť, na Boha a nebo, na manželstvo a celibát, na povolanie... nikdy na svet nebudeme hľadieť tým istým spôsobom". (Christopher West)

Toto sú témy našej mesačnej formácie na rok 2013 (pripravované s láskavou spoluprácou Jenny a Mike Harrington OFS z Južnej Afriky). Pozývame vás využívať tieto témy pre formáciu vo vašich bratstvách na všetkých úrovniach. Budeme veľmi radi ak nám dáte vedieť vaše skúsenosti s prácou s našimi formačnými dokumentmi.

TeolÓgia Tela

1. Úvod. Pápež Ján Pavol II, dôstojnosť ľudskej osoby, vzťah s Kristom – v jeho pozemskom tele a skrze jeho telo – vtelenie

2. Späť k počiatku – naše stvorenie. Prvotná samota, jednota a nahota, úprimný dar seba samého, manželský význam tela, poznanie

3. Ľudské srdce. Prvotný hriech, žiadostivosť, chlípnosť a hanba; napätie a konflikt – ľudské vzťahy a stvorený vesmír, Kázanie na hore

4. Vykúpenie tela. Pravda a sloboda, sebaovládanie a čistota

5. Vzkriesenie tela. Náša budúcnosť (osud), blažená predstava (o nej) a spoločenstvo svätých

6. Celibát a nábožný život. Povolania

7. Sviatosť manželstva

8. Sviatostné znamenie. Reč tela, Pieseň piesní, slobodní, úplní, verní, plodní

9. Etika. Encyklika Humanae Vitae a NFP

10. Záver(y). Kultúra života, Encyklika Evangelium Vitae

Blahoslavený Ján Pavol II.

Dlho predtým ako sa stal Karol Wojtyla pápežom, sa priatelil so stovkami manželských párov a bol im poradcom. V spovednici sa stretol takmer každým druhom ľudského zápasu. Na jeho život mala hlboký vplyv už v mladosti a počiatkoch kňazstva jeho osobná skúsenosť počas II. svetovej vojny a nacizmu. Veľa premýšľal, písal a filozoficky uvažoval o význame ľudskej osoby, tela, lásky a sexuality. Vo svojej knihe „Láska a zodpovednosť" hovorí, „Človek sa musí zmieriť so svojou prirodzenou veľkosťou, nesmie zabúdať, že je osobou". Tiež hovorí, že ak má byť láska krásna, ak má byť úplná a celá (aby jej nič nechýbalo), musí byť „plne integrovaná"; to znamená, že musí zahŕňať správne poradie priorít všetkých prvkov pravej lásky"... láska v plnom zmysle slova je cnosť, a nie len emócia (cit) a už vôbec nie akési vzrušenie zmyslov".

Spis Teológia tela je sviežim a hlboko originálnym prístupom k učeniu Cirkvi o láske, sexe a manželstve. Toto posolstvo je kultúrne úplne odlišné od kultúrnych hodnôt uznávaných v bežnej spoločnosti. Ak sa pozrieme na svet okolo seba, filozofia v zmsle „so svojím telom si môžem robiť, čo chcem", viedla z rozvratu rodín, k strate ľudskej dôstojnosti, osamelosti jednotlivcov a hlbokému morálnemu zmätku. Žijeme vo svete nasýtenom informáciami o sexe, je ťažké nebyť ovplyvňovaný prívalom sexuálnych narážok, správami a obrázkami z filmov, časopisov, televízie, bilbordov a internetu.

Od septembra 1979 do novembra 1984 pápež Ján Pavol II podal pozoruhodnú sériu 129 stredajších audiencií zasvätených Teológii tela, manželstvu a ľudskej sexualite.

Učenie o tom, ako Boh zjavuje svoje tajomstvo skrze ľudské telo. Biblická úvaha o zmysle stelesnenia človeka ako muža a ženy, najmä ak ide o povolanie, aby sa dvaja stali „jedným telom".

Prvým terčom kultúry smrti je ľudská osoba, manželstvo a rodina. Učenie Jána Pavla II. je odpoveďou, ktorá potvrdzuje našu dôstojnosť ľudskej osoby a nádheru manželstva a rodiny.

V Evangelium Vitae (dokument pápeža JP II.) hovorí o výchove a formovaní svedomia, ktoré nám pomáha byť ľudskejšími a stále plnšie nás vedie k pravde, s úctou k životu a správnym medziľudským vzťahom. Hovorí:

„Je klamlivé myslieť si, že môžeme budovať opravdivú kultúru ľudského života, ak nepomáhame mladým prijať a zakúsiť sexualitu a lásku a celok života podľa ich pravého významu a v ich vzájomnej úzkej prepojenosti". (Evangelium Vitae, 97)

Ak chceme objaviť skutočný význam muža a ženy, ako aj dôvod, prečo sa voči sebe správame tak, ako sa správame, musíme sa pozrieť nielen na našu psychologickú skladbu (povaha, temperament, charakter) alebo typické správanie, ale čo Boh zjavil o našom vlastnom pôvode.

Blahoslavený Ján Pavol reagoval na chronický zmätok spoločnosti týkajúci sa identity a zmyslu ľudskej osoby, zdôraznil, že identita a povolanie ľudskej osoby sú naplnené v a skrze úplné darovanie seba v láske. Boží plán o živote a láske je taký hlboký a krásny, že len čo nám je zjavený (odhalený), už sa nikdy nebudeme dívať tým istým spôsobom na vzťahy medzi mužom a ženou.

Otázky Na zamyslenie:

1. Čo myslíte, prečo venoval Ján Pavol II. toľko energie a času písaniu a vyučovaniu o človeku, sexualite, manželstve a rodine?

2. Ako by ste opísali, aký je pohľad nášho dnešného sveta na sexualitu a manželstvo?

3. Čo myslíte, prečo kultúra smrti útočí ako na prvé terčte na ľudskú osobu, manželstvo a rodinu?

4. Do akej miery ste otvorení diskutovať o sexualite a manželských vzťahoch v našich rodinách?

5. Uvažujte o svojom vzťahu s Ježišom Kristom a s ostatnými vo svojom živote.

Odkazy na literatúru:

Karol Wojtyla: Láska a zodpovednosť. – Ján Pavol II., Muža a ženu ich stvoril www.theologyofthebody.net

Ján Pavol II.: List rodinám. – pápež Benedikt XVI: Evangelium Vitae, Ubicumque et semper

Predsedníctvo medzinárodnej rady OFS: Projekt trvalej formácie

MESAČNÉ MATERIÁLY – FEBRUÁR 2013 – 4. rok – číslo 38 

Teológia tela

Blahoslavený pápež Ján Pavol II.

Tím trvalej formácie CIOFS: E. Kreuzer OFS, L. Almiranez OFS, M. a J. Harrington OFS

Späť na počiatok – naše stvorenie

(Teológia tela 1 – 23)

Kristus sa odvoláva na počiatok - na stvorenie sveta

Tým, že Kristus nás odkazuje na „počiatok", nielen že nanovo potvrdzuje pôvodný Boží plán pre muža a ženu ako normu, ale dáva nám aj silu ho žiť. Evanjeliová blahozvesť hovorí, že „Ježiš prišiel, aby obnovil stvorenie v čistote jeho pôvodu" (KKC 2336).

Ako nás Ježiš zaviedol na „počiatok", tak nás Ján Pavol II. vedie ešte pred prvotný hriech. Takto lepšie vidíme pravý význam ľudského života a ľudskej sexuality, pôvodný Boží zámer pre ľudstvo. Okrem toho, že nás Ježiš odkazuje na pôvod (na pôvodný Boží zámer, opísaný v Knihe Genezis), zároveň naznačuje, že niečo sa zmenilo. Slávnostne vyhlasuje manželstvo za nerozlučné. Odkrýva význam manželstva ako celoživotného spojenia vpísaného do samotnej našej prirodzenosti, takej, ako ju stvoril Boh.

„Tu k nemu pristúpili farizeji a pokúšali ho: „Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?" On odpovedal: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal: „Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele?" A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje". Povedali mu: „Prečo potom Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť?" Odpovedal im: „Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky; ale od počiatku to tak nebolo". (Mt 19,3-8)

„A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril."(Gn 1,27)

Pôvodná osamotenosť. – „Nie je dobré byť človeku samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná." (Gn 1,28)

Muž (Adam) je bez ženy sám, a rovnako ako je „sám" aj vo viditeľnom svete ako človek (hebr. adam). Ľudia majú, na rozdiel od ostatných stvorení, k Bohu osobitný vzťah. Ľudská bytosť nie je niečo ale niekto, OSOBA, ktorá môže *slobodne rozhodovať o svojom konaní a *vie milovať Boha a ľudí. Na počiatku človek mohol vnímať Boha a jeho prítomnosť. Boh a človek boli priatelia, navzájom sa poznali. Človek si uvedomil svoju odlišnosť od iných stvorení a svoju zodpovednosť. „A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré" (Gn 1,31).

Ako osoby máme rozum a slobodnú vôľu (uvedomujeme si seba a seba samých vieme definovať, čo iné tvory nevedia) a máme schopnosť milovať Boha a jeden druhého. Ján Pavol II. poukazuje na to, že Boh nás stvoril na svoj obraz ako MUŽA a ŽENU. Naša sexualita sa navzájom dopĺňa a odkrýva niečo veľmi dôležité o nás a o Bohu.

Naše telo viditeľne vyjadruje našu osobu, a ako povedal Ján Pavol II., telo je sviatosťou osoby, „viditeľným znakom neviditeľnej skutočnosti". Telo je vonkajší znak, ktorý odhaľuje vnútornú osobu (telo a dušu).

Pôvodná jednota. – „Tento raz je to kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa. Ona sa bude volať žena, lebo z muža bola vzatá ona." (Gn 2,23) Muž a žena sú povolaní žiť vo vzťahu, ktorý odráža vnútorný život Najsvätejšej Trojice. Majú byť obrazom Boha, nielen nie len ako jednotlivci, ale aj cez posvätné spojenie muža a ženy a požehnanie plodnosti.

Muž nenachádza svoju úplnosť a naplnenie v živote osamote, ale v živote zjednotenom so ženou. Adam zistil, že už nie je s Bohom len on sám (jediný), ale sám je s inou ľudskou bytosťou.

Boh nás stvoril, aby sme mali vzťah s ním a ostatnými ľuďmi.

Človek „nemôže nájsť sám seba v plnej miere, iba ak v nezištnom sebaobetovaní". (GS 24)

Ľudské telo zjavuje hlboké pravdy. Mužské telo má úžasnú a jedinečnú schopnosť pre spojenie so ženským telom, a ženské s mužským. Je očividné, že boli stvorení jeden pre druhého. Zároveň je v nich vložená túžba po takejto jednote, očarenie opačným pohlavím a príťažlivosť k nemu. Takéto telo s jeho sexuálnym vzájomným dopĺňaním sa prezrádza, že sme stvorení pre vzťah a vzájomnú jednotu. „Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele". (Gn, 2,24)

Stať sa „jedným telom" nenaráža len na spojenie dvoch tiel, ale je „sviatostným vyjadrením, ktoré zodpovedá spoločenstvu (spojeniu) osôb" (Teológia tela 31,2; ďalej len skratka „TT")

Nebolo to myslené len ako platonický vzťah, lebo Boh povedal, „ploďte sa a množte". (Gn, 1,28)

Keď sa vrátime na počiatok, ideme k tomu, čo je vpísané do každého človeka, že každý je utvorený pre spojenie osôb a je ho schopný. V láske dávame druhým slobodne seba a lásku dostávame naspäť. Sme darom a dar seba dávame v tomto dôvernom spojení lásky druhým. Ide tu o to, že sme stvorení na Boží obraz, „urobme človeka". (Gn 1,26)

Boh je sám spoločenstvom osôb. Je Trojicou, v ktorej sa Otec, Syn a Duch Svätý „vylievajú" vo večnej výmene sebadrujúcej lásky. Ľudské telo môže zjavovať Boha. Boh nie je ani mužského rodu, ani ženského, je čistý Duch. Neviditeľné tajomstvo lásky Najsvätejšej Trojice je zobrazené, alebo sa stáva viditeľným v našich telách, keď tvoríme spoločenstvo osôb v pravde a láske.

Z toho „môžeme odvodiť, že človek sa stal obrazom Boha nie len tým, že je človekom, ale aj skrze spoločenstvo osôb, ktoré muž a žena vytvárajú od samého počiatku". Inými slovami, človek „sa nestane obrazom Boha, keď je sám, ale skôr vo chvíli spojenia. ...Na toto všetko zostúpilo hneď od počiatku požehnanie plodnosti" (TT 9,3). Boh nemohol sexuálnej láske udeliť väčší zmysel a dôstojnosť. Manželský zväzok má byť ikonou vnútorného života Trojice. Skutočnosť, že sme osoby, stvorené na Boží obraz, nám dáva neoceniteľnú dôstojnosť.

Manželský a svadobný význam tela je pre nás výzvou, aby sme sa darovali v láske, ktorá je vpísaná do nášej telesnej podoby muža a ženy. Tým, že sa stávame darom jeden pre druhého v spoločenstve (spojení) osôb, učíme sa milovať a byť milovaní ako miluje Boh a tak napĺňať naše najvyššie poslanie. Stávame sa odrazom samého života a lásky Trojice a učíme sa mať na tomto živote navždy podiel. To platí pre každého človeka, zosobášeného, slobodného, aj zasväteného, ale prežíva sa to odlišným spôsobom.

„Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte" (Gn 1,28). Ich jednota v „jednom tele" je niečo úplne, ale úplne odlišné od párenia sa u zvierat. Muž a žena totiž, na rozdiel od zvierat, majú slobodu a dokážu milovať.

Prvotná nahota. – „Obaja, človek i jeho žena, boli nahí, ale nehanbili sa." (Gn, 2,25). Prví ľudia videli pred pádom jeden druhého tak, ako ich vidí Boh, vyjadrovali Božiu lásku. Ich telá boli priezračnými „oknami" do ich vnútornej osoby, neboli oddelení od osoby a vnímaní ako vec. Ich priateľstvo malo dôvernú hĺbku, dobrú komunikáciu a prirodzené pochopenie medzi mužom a ženou. V ľuďoch bola celistvosť, úplnosť a boli úplne slobodní.

„Nahota zjavuje manželský význam tela, ktorým je schopnosť tela vyjadriť lásku: práve tá láska, v ktorej sa ľudská osoba stáva darom – a prostredníctvom tohto daru – napĺňa samotný význam svojho bytia a existencie." (TT 15,1)

Prvotná nahota ukazuje, že „svätosť vstúpila do viditeľného sveta." Svätosť je to, čo umožňuje človekovi, aby sa vyjadril hlboko, svojím vlastným telom... menovite cez „úprimný dar seba". V jeho tele ako muža a ženy, že človek cíti, že je predmetom svätosti" (TT 19,5).

Prvotná nevinnosť a prvotný hriech. – Keď Kristus odkazuje na „počiatok", žiada, aby sme prekročili hranice medzi stavom prvotnej nevinnosti a stavom hriešnosti (ktorý začal prvotným pádom). Táto hranica je spojená so stromom poznania dobra a zla. Tieto situácie majú v človeku, v jeho najvnútornejšej hĺbke, svoj vlastný rozmer (dimenziu) poznania, vedomia, svedomia, voľby a rozhodnutia – a to všetko vo vzťahu k Bohu Stvoriteľovi, ktorý je Bohom zmluvy, najdávnejšej zmluvy medzi Stvoriteľom a človekom, jeho stvorením. Strom poznania dobra a zla vyjadruje a symbolizuje zmluvu s Bohom, porušenú v ľudskom srdci. Označuje dve úplne opačné situácie a stavia ich jednu proti druhej: prvotnú nevinnosť proti prvotnému hriechu.

A predsa Kristove slová, ktoré nás odkazujú na „počiatok", nám dovoľujú nájsť hlbokú kontinuitu, akúsi podstatnú spojitosť v človeku a prepojenie medzi týmito dvoma odlišnými stavmi alebo dimenziami ľudskej bytosti.

Prvý prísľub vykúpenia. – V Ježišových slovách o „počiatku" môžeme právom vidieť aj vyjadrenie o celom tajomstve vykúpenia. Totiž v (mesiášskom) texte v Gn 3,15 sme svedkami toho, ako človek – muž a žena – po porušení prvotnej zmluvy so svojím Stvoriteľom, dostávajú prvé prisľúbenie vykúpenia, v slovách takzvaného „proto-evanjelia" v Knihe Genezis (Gn 3,15; prvé ohlásenie evanjelia).

Človek nemá účasť len na dejinách ľudskej hriešnosti, ale podieľa sa aj na dejinách spásy. Kvôli svojej hriešnosti teda nie je celkom odstavený od prvotnej nevinnosti, ale súčasne je otvorený pre tajomstvo vykúpenia, uskutočnené v Kristovi a skrze Krista.

Pavol v Liste Rimanom vyjadruje tento pohľad vykúpenia, keď píše, „A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela." (Rim 8,23)

Poznanie a množenie sa. – Zmyslom života je milovať tak, ako miluje Boh. Pre tento cieľ je určené naše telo, ako telo muža alebo ženy. Cez mužskosť a ženskosť sa nepochybne zjavuje Boží plán, podľa ktorého muž a žena majú byť potenciálne plodným „darom" jeden pre druhého, a nielen to, ale ich vzájomný dar vedie k (niekomu) tretiemu. Ako to vyjadril Ján Pavol II, „poznanie" vedie k plodeniu. „Adam poznal svoju ženu Evu a ona počala". (Gn 4,1)

Otcovstvo a materstvo naplno „korunuje" (završuje) a odkrýva tajomstvo sexuality. „Poďte sa a množte" je výzva milovať na Boží obraz, a tak ja „naplniť samotný zmysel nášho bytia a existencie". Nech je naše konkrétne povolanie akékoľvek, všetci sme povolaní k tomu, aby sme mali účasť na Božej láske a delili sa o ňu s ostanými.

Hlavnou zásadou Teológie tela je, že telo je „symbolom" večného Božieho tajomstva. Je to tajomstvo trinitárneho (trojičného) života a lásky – večného Božieho spoločenstva ako Otca, Syna a Ducha Svätého. „Samotné Božie bytie je Láska. Keď Boh v plnosti času posiela svojho jednorodeného Syna a Ducha lásky, zjavuje svoje najvnútornejšie tajomstvo: on sám je večná výmena lásky: Otec, Syn a Duch Svätý, a nás určil na to, aby sme mali na nej účasť". (KKC 221)

„Cirkev nepochopíme... ak nebudeme mať na pamäti „veľké tajomstvo"... vyjadrené v „jednom tele" [jednote] manželstva a rodiny." (List rodinám, 19)

Otázky Na zamyslenie:

1. Aký je môj obraz Boha? Viem sa na seba dívať tak, že som stvorená, stvorený na Boží obraz? Ak áno, aké sa to v mojom živote prejavuje? (Spytujem si niekedy svedomie, že nehľadám v ľuďoch Boží obraz, alebo že ho nechcem vidieť vo všetkých rovnako?)

2. Povedzte konkrétne, čo si myslí naša spoločnosť o ľudskom tele, a čo nás učí o jeho zmysle? (Napr. na základe zdravotníckej starostlivosti, stravovania, kozmetiky, ideálu krásy, vzťahu k telesne postihnutým, výstavy o ľudskom tele v Bratislave, na základe médií, reklám a pod.)

3. Akým spôsobom môže byť tvoje telo prejavom tvojho daru seba Bohu a ostatným? (Inak povedané, ak chceš seba darovať Bohu a ľuďom, ako vieš do toho zapojiť svoje telo?)

4. Čo je myslené sviatostnou povahou tela? (V čom a kedy sa naše telo a približuje sviatosti?)

Odkazy:

Ján Pavol II: Muža a ženu, ich stvoril, a List rodinám. Gaudium et Spes (konštitúcia o Cirkvi)