Pekne pozdravujem sestričku Františku.Zaujal ma Váš postreh naozaj. Stačí sa ráno zobudiť a napriek tomu, že utekáme do svojich zamestnaní a nedá sa každému kontemplatívne modliť ,tak aj ranna modlitba môže človeku pootvoriť oči ,ako sa ku nám Boh chová.

Už len základný fakt , že sme otvorili oči a precitneme je veľkým darom. Dar zdravia a možnosti práce je rovnako veľký dar.Nie je to samozrejmosť ,lebo niekedy som veci považoval "však to musí byť".Ale nástupom môjho diabetesu som precitol v zmysle , že vdaka Bože za silu ,čo si mi na dnes dal.

Proste tieto Božie požehnania sú pekné a nie samozrejme.Boh nám trhá z čerstveho ovocia . A čo My ? Ano velakrát si veci schovávame súkromne pre seba,lebo pocit plnej špajzky je fajn .Len mi napadá kedy tie "zavaraniny " pojem :-) . A pritom možno okolie by rado s nami sdielalo naše ovocie poznania. Nuž sestrička teším sa Vášmu postrehu ,ako skvelému pošťuchnutiu pre človeka s inšpiráciou pre život .

A odkladanie na starobu? Ak nevieme ani hodiny, či dna , tak kde mám garanciu ,že sa jej dožijem.Nuž podelme sa s " duchovnou večerou už dnes".