Na pápeža Františka čakalo od rána na Námestí sv. Petra a na priľahlých námestiach viac ako 150-tisíc ľudí. Prišli z celého sveta, aby sa spolu s ním pomodlili poludňajšiu modlitbu Anjel Pána a vypočuli si jeho príhovor. V ňom sa vrátil k téme dnešného evanjelia, ktoré priblížil počas rannej svätej omše:

Bratia a sestry, dobrý deň!
Po prvom stretnutí v stredu, vás dnes môžem opäť všetkých pozdraviť. Teším sa, že tak môžem urobiť v nedeľu, v Pánov deň. Toto je pre nás kresťanov pekné a dôležité: Stretnúť sa v nedeľu, pozdraviť sa navzájom, porozprávať sa, ako to robíme teraz, tu na námestí. Toto námestie vďaka médiám dostáva celosvetové rozmery. V dnešnú Piatu nedeľu v pôstnom období nám evanjelium predstavuje príbeh cudzoložnej ženy, ktorú Ježiš zachránil od trestu smrti. Ježišov postoj uchvacuje: nepočujeme slová opovrhnutia, nepočujeme slová odsúdenia, ale iba slová lásky, milosrdenstva, ktoré pozývajú k obráteniu: „Ani ja ťa neodsudzujem: choď a už nehreš!“. 

Bratia a sestry Božia tvár je tvárou milosrdného otca, ktorý je stále trpezlivý. Uvažovali ste nad Božou trpezlivosťou, nad trpezlivosťou, akú má s každým z nás? Toto je jeho milosrdenstvo. Vždy je trpezlivý: má s nami trpezlivosť, chápe nás, načúva nám, nikdy sa neunaví, aby nám odpustil, keď sa k nemu vieme vrátiť s kajúcim srdcom. „Veľké je Božie milosrdenstvo“ píše sa v žalme. V týchto dňoch som mal možnosť čítať knihu od kardinála Kaspera – dobrého teológa – o milosrdenstve. Veľmi sa mi páčila – ale nemyslite si, že teraz robím reklamu knihám svojich kardinálov! Nie je to tak. Kardinál Kasper napísal, že pocítiť milosrdenstvo mení všetko. Je to lepšie, keď ho pocítime: mení svet. Trocha milosrdenstva urobí svet menej chladným a viac spravodlivým. Potrebujeme lepšie pochopiť toto Božie milosrdenstvo, toho milosrdného otca, ktorý má veľa trpezlivosti... 

Pripomeňme si proroka Izaiáša, ktorý hovorí, že aj keby boli naše hriechy červené ako šarlát, Božia láska spôsobí, že zbelejú ako sneh. Milosrdenstvo je nádherné! Pamätám si, ešte ako biskup, že v roku 1992 do Buenos Aires priviezli sochu Panny Márie Fatimskej a pri tej príležitosti sa slávila svätá omša pre chorých. Šiel som spovedať počas omše. Pred koncom svätej omše som sa postavil, pretože som mal ísť vyslúžiť birmovku. Prišla za mnou istá staršia pani, veľmi pokorná, viac ako osemdesiatročná. Pozrel som sa na ňu a povedal som jej: „Babička – u nás sa takto starkým hovorí – chcete sa vyspovedať?“ Odpovedala mi „áno“. „Ale keď ste nezhrešili...“. A ona mi odpovedala: „Všetci máme hriechy...“. „Ale možno ich Pán neodpustí...“ – povedal som. „Pán odpúšťa všetko“ povedala mi s istotou. „Ale ako to viete, pani?“ „Ak by Pán všetko neodpustil, potom by svet neexistoval“. Musel som sa jej opýtať: „Povedzte mi, pani, vy ste študovali na Gregoriáne?“, pretože toto je múdrosť, ktorú dáva Duch Svätý: vnútorná múdrosť, ktorá vedie k Božiemu milosrdenstvu. Nezabúdajme na toto slovo: Boh sa nikdy neunaví, aby nám odpustil! „Ach, otče kde je problém?“. Problém je v tom, že my sa unavíme, my nechceme, unavíme sa prosiť o odpustenie. On sa nikdy neunaví odpúšťať, ale my sa unavíme žiadať o odpustenie. Nikdy sa neunavme! On je milujúci Otec, ktorý vždy odpúšťa a má milosrdné srdce pre každého z nás. Aj my sa učme byť milosrdní so všetkými. Prosme o príhovor Pannu Máriu, ktorá držala vo svojom náručí Božie milosrdenstvo, ktoré sa stalo človekom. 
Preklad: P. Jozef Šofranko SJ

Zdroj: http://www.radiovaticana.va/slovak/RGarchi/sk2013-03-17.html