Mnohí z nás zaregistrovali správu, že v rámci programu Učiace sa Slovensko sú snahy ministerstva školstva presadiť etiku ako povinný predmet a náboženstvo posunúť len na miesto voliteľného predmetu. Keďže sme denne zasypávaní stovkami správ, mnohí sme si ani neuvedomili, čo čítame. My kresťania  sme v spoločnosti ako tá žaba, ktorá sa pomaly varí, ale jej sa zdá, že je len príjemne teplo.

Aký bude mať dosah táto zmena? Pre svoju potrebu som si to preveroval u učiteľov. Nepoznajú predmet, ktorý by ako voliteľný deti navštevovali. Bol by určite na mieste nultej hodiny alebo poslednej. Tým by klesol záujem oň. Avšak aj teraz je na mnohých školách náboženstvo v rámci rozvrhu na týchto miestach, ale väčšina rodičov dáva svoje deti na náboženstvo, lebo to pokladá za vhodnejšie ako etika, ktorú nám chcú „zhora“ nanútiť. Ja som si však nie je istý ani obsahom tej etiky, ktorá by sa vyučovala. Zmeniť osnovy predmetu je maličkosť, ľahko tam môže „zablúdiť“ gender ideológia, ktorá sa nám tlačí zovšadiaľ... Taktiež si vážim prácu katechétov a myslím, že na mnohých miestach prispeli k dobrej atmosfére v škole. Mali by prácu títo dobrí ľudia aj v budúcnosti, ak neučia aj iný predmet? Ako bude platený predmet, ktorý je len voliteľný? Ako krúžok?

Ako môžu túto zmenu dosiahnuť? Myslím, že na takéto úpravy netreba ani súhlas parlamentu. Napríklad navýšenie hodín dejepisu nastalo veľmi jednoducho a rýchlo. Preto, ak sa my k tomu nevyjadríme, veľmi rýchlo môže prísť zmena, ktorú nechceme. Čo teda s tým? Veľa politikov sa pred voľbami hlásilo ku kresťanským princípom. Teraz som však zaznamenal len protestné hlasy pána Vašečku a Škripeka.

Ak nám záleží na tom, aby k zmene nedošlo, nebuďme ticho. Je iróniou, že teraz, keď mail napíšeme a pošleme za pár sekúnd, sme leniví napísať kompetentným svoje Nie vo forme pár viet. Podporme tých kresťanov v politike a našich biskupov, ktorí sa k problému vyjadrili jasne.