Celú moju úvahu naštartovala krátka správa, ktorú som zachytil v médiách o projekte Erazmus. Projektu vzájomnej výmeny študentov Erasmus už vraj zúčastnilo milión mladých ľudí. Takto v našej oblasti budú rásť európski ľudia. Nie Nemci, Rakúšania, Slováci, či Dáni. Nemožno povedať, že budú len takí, ale mnohí sa nechajú "zomlieť" terajším životným trendom, keď sú bez "ochranného dáždnika" rodiča. 

Ako to súvisí s kresťanstvom? Ja cítim, že s uvoľnením morálky a širokým využívaním antikoncepcie strácame mladých kresťanov. Naše deti, ktoré sme držali v slušnosti a morálke sa po dosiahnutí 18 rokov a osamostatnenia od rodičov ľahko dávajú na cesty, ktoré im dovtedy neboli dožičené. Je to príjemné a ľahké striedať partnerov a okrem citovej vyprahnutosti nemusia byť žiadne viditeľné „dôsledky“. Lenže títo mladí ľudia cítia, že je to proti Božím zákonom a prestávajú chodiť na spoveď, sv. omšu a nakoniec s vierou úplne skoncujú. Cítia sa nepohodlne a majú výčitky, tak si nájdu nejaké výhovorky a viac sa v kostoloch neukážu.

A ako vidím islam, ktorý sa rozširuje? Tam je úplne iná situácia. Muž je vládcom rodiny, keď chce poriadi si aj tri ženy a viac k šťastiu nepotrebuje. Detí môžu mať veľa, veď žena sa postará. On si svoju vieru i život užíva. Moslimské ženy sú tak ponížené, že sa nedokážu a asi ani nechcú postaviť voči mužovi. Tie by možno aj radi konvertovali na kresťanskú vieru, ktorá hovorí o láske a odpustení, ale sa neodvážia smerovať svoj život podľa vlastných predstáv. Sledujem v svetových médiách, že občas sa niektorá odváži vydať za kresťana, ale potom je vystavená tvrdým útokom z vlastnej rodiny a veľa ráz takíto manželia radšej odídu z oblasti, kde bývali.

Ako teda ďalej v našich kresťanských rodinách? Ak budeme „fungovať“ len na príkazoch, naše deti sa raz „utrhnú“ a viac sa nevrátia. Zostáva nám len trpezlivé vysvetľovanie a diskusia s mladými, prečo sa oplatí zachovať čistotu a držať sa Boha. Najviac však urobí dobrý príklad...