Začneme teraz ďalšiu časť. Je dôležité pochopiť, o čo ide v našej téme – o vnútorné uzdravenie a oslobodenie Božím zásahom.
Boh jestvuje – stretávam sa s Ním
Je isté, že Boh existuje. Je oveľa ľahšie a logickejšie odôvodňovať, že Boh existuje, ako to, že Boh neexistuje. Preto, že si, je isté, že nikdy nejestvovalo akési „NIČ“, tak by ani teraz ničoho tu nebolo. Lebo z absolútneho ničoho nemôže nastať niečo. Existencia teda bola vždy. A táto večná, nikdy nezačínajúca existencia je Boh. On nikdy nezačal existovať, a preto sa nikdy nemôže zmeniť na „nič“.
A ešte niečo. Ja nielen verím, že Boh je, ja to viem. Veď každý deň s ním hovorím a stretávam sa s ním. Niekto môže aj tisíckrát tvrdiť, že Boh neexistuje, ale ja som si istý, že On existuje. Veď ja som sa s ním stretol. Niekto mi môže nahovárať, že moja matka ma nemiluje, ja však viem, že láska mojej matky ku mne je nepochybná skutočnosť.
Boh je láska – skusujem ju
Svätý Ján hovorí, že Boh je láska. Lásku nemôžeme merať prístrojmi, no môžeme ju zažiť, môžeme ju vnímať, alebo ju môžeme vyčítať zo znamení. Ak sa niekto na mňa usmeje, so sympatiou na mňa pozrie, ak ma obdarúva, tak viem, že ma miluje. Ale ja túto lásku nevidím, vidím iba znamenia lásky. Za nejakým vrchom môžem vidieť iba dym, ale nie oheň. Dym nie je oheň, bozk nie je láska, ale za týmto bozkom viem, že je to láska mojej matky. Takto môžeme Boha poznávať v jeho znameniach. Už Darwin povedal: oko je znakom, dôkazom, že existuje Boh. A Kant povedal, že hviezdy a svedomie sú jasným dôkazom Božej existencie. Avšak príroda nie je boh. Ona je iba znamením toho, že za tým stojí nejaký majster.
Lásku však môžeme aj priamo zažiť, skúsiť. Ak som aspoň raz zažil lásku, tak som si istý, že láska existuje. Potom už nevidím len znamenia, ale skutočnosť,. Predtým som potreboval znamenia na dôkaz, že Boh existuje. Existuje veda, ktorá sa nazýva teodicea, zaoberajúca sa týmito znameniami. Rozum však nedokáže preniknúť až k Bohu. Môže iba poskytovať náznaky toho, že Boh existuje. Ale zážitok s Bohom dáva mi istotu o Bohu. To znamená: viera, láska, dôvera k Bohu dáva tú istotu. Ak mám k tebe dôveru, môžem k tebe prísť, milovať ťa a pri tebe prebývať, s tebou jesť – sme priatelia, ale ak ti neverím, tak nie sme priatelia a ani sa nevyznáme jeden v druhom. Preto viera v Boha je dôležitá. Teda to, že Boh existuje , hovorí môj mi rozum, ale aj moje zážitky.
Jediný Záchranca, Ježiš Kristus
Veda nevie ani to, odkiaľ pochádza svet, vesmír a ja. Kde si bol pred narodením a kam pôjdeš po smrti? Kto ťa stvoril? Kto ťa chcel? Veda o tom nevie vôbec nič. Nikto na Zemi o tom nevie nič. V dejinách sveta existuje iba jeden človek, ktorý to vie, Ježiš z Nazareta. Všetci zakladatelia náboženstiev, napr. Budha, Mohamed alebo Konfucius sú len ľudia, ktorí sú tak isto pod hriechom ako my všetci, a preto nás nemôžu spasiť. Žiadne náboženstvo nedokáže zachrániť, žiadna veda nedokáže spasiť. Neexistuje žiadne náboženstvo, ktoré ťa môže oslobodiť od zlých duchov. Iba Ježiš Kristus. Neexistuje žiadne náboženstvo, ktoré by mohlo tvoju vinu zotrieť. Iba Ježiš Kristus. Neexistuje nikto, kto by ti mohol s istotou povedať, že Boh existuje, že existuje nebo, odpustenie hriechov, že sme Božie deti. Nikto ti to nemôže povedať okrem Ježiša. A preto byť kresťanom znamená predovšetkým mať pôvodné informácie o Bohu a o nás.
Aký je rozdiel medzi Ježišom Kristom a všetkými ostatnými, ktorí vytvorili nejaké náboženstvá? Ježiš prichádza zhora, on je Boh, ktorý prichádza k nám. Budha, Mohamed , Konfucius a všetci ostatní sú ľudia, ktorí sa zdola pokúšajú nájsť Boha. Nemôžu prísť do neba, aby nám dali všetky potrebné informácie. Iba Ježiš Kristus má pôvodné informácie o nás. Keď chcem letieť do Japonska, tak potrebujem informácie od niekoho, kto tam už bol, ako sa tam dostanem. On mi povie: choď do cestovnej kancelárie, tam ti dajú letenku a poletíš do Japonska. Aj Ježiš Kristus mi hovorí, pretože iba on bol pri Otcovi v nebi: ak chceš prísť do neba, choď do mojej agentúry, do mojej kancelárie, Cirkvi, tam dostaneš lístok – moju milosť, môjho Ducha, moje oslobodenie, tam dostaneš moje odpustenie a potom poletíš do neba. Neexistuje žiadna iná záchrana, iba v Ježišovi z Nazareta. Iba od neho viem, kto som, odkiaľ pochádzam a kam idem. Iba on prichádza zhora od Boha. Preto neexistuje žiadne náboženstvo, žiadna meditácia, žiadna veda, žiadna filozofia, čo by ma mohla zachrániť. Prečo? Pretože sme uviazli v hriechu.
Ježiš – Vykupiteľ všetkých ľudí z moci hriechu
Čo znamená hriech? Hriech je nepriateľstvo s Bohom. Hriech je nedôvera k oh. Boh povedal prvým ľuďom: „Dôverujte mi a ja vás urobím šťastnými, nejedzte zo stromu poznania dobra a zla.“ Čítajte Gen 3.kapitolu, je to veľmi dôležité. Prví ľudia však nechceli dôverovať Bohu, ale dôverovali všelijakým vlastným pohnútkam a diablovi. Pretože Bohu nedôverovali, odpadli od Neho. Ak svojmu manželovi už neveríš, rozvedieš sa s ním, ak svojmu priateľovi neveríš, rozídeš sa s ním, ak svojím rodičom neveríš, oddelíš sa od nich. Takto sme všetci oddelení od Boha. Takto sme padli. Bohu už nevieme dôverovať. Celá história ľudstva je v moci hriechu. Je to určitá moc a otroctvo. Neexistuje človek ,ktorý by nemal hriech. Aj ten najsvätejší človek hreší. To znamená, že všetci sme poviazaní týmto otroctvom, preto ťa nikto z ľudí nemôže zachrániť.
A tu prichádza jeden človek zhora, Bohočlovek, Ježiš z Nazareta, ktorý je bez hriechu. On vie, čo je s nami a má moc, aby nás uzdravil a oslobodil. Preto je Ježiš Kristus pre každého človeka. On nie je iba pre niekoho, on neprišiel iba pre pobožných, nie len pre kresťanov, ale pre celý svet. A preto ho nesmieme uzavrieť iba do Cirkvi, on musí cez Cirkev prísť do celého sveta. Ježiš Kristus je jediný v histórii sveta, ktorý mohol povedať: „Tvoje hriechy sú ti odpustené,“ alebo ktorý mohol povedať: “Odíď od neho, zlý duch,“ alebo ktorý mohol mŕtvemu povedať: “Vstaň!“ „Lazár, poď von z hrobu!“ On bol jediný, ktorý mohol lotrovi povedať: „Ešte dnes budeš v mojom kráľovstve.“ V dejinách sveta nebolo žiadneho takého človeka. Pre toto je dobré byť človekom, lebo existuje Ježiš Kristus. Bez Krista by sme nemali zmysel. Bolo by to strašné byť človekom. A preto kresťanstvo nie je ako ostaté náboženstvá. Je to svetová udalosť. Každý človek iba cez Krista môže prísť k záchrane. Iba Ježiš Kristus má moc proti hriechu, diablovi, smrti, atď. proti všetkým chorobám. Iba Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. A zmŕtvychvstanie znamená víťazstvo nad smrťou. To nemá žiadne náboženstvo. Všetky náboženstvá sú ľudské, iba Cirkev je Božia.
V poslaní Vykupiteľa pokračuje Jeho tajomné telo – Cirkev
Všetko, čo nám Ježiš priniesol, žije ďalej v Cirkvi. Čo je Cirkev? Alebo - lepšie povedané – kto je Cirkev? Svätý Pavol hovorí, že Cirkev je telo Kristovo. Čo to znamená? Pred 2000 rokmi mal Ježiš telo od Matky Božej. Teraz má však iné telo – nás. Teba a mňa. Kristus robil vo svojom pozemskom tele zázraky, teraz ich robí cez teba a cez mňa. Každý kresťan môže normálne, obyčajne vykonávať zázraky. Zázrak neznamená premeniť kameň na chlieb, ani niekde vykonávať uzdravenia. Prvý zázrak je obrátiť človeka. Iba Boh môže zrušiť hriech a obrátiť srdce.
Cirkev – to sme teda my a Boh chce všetko pre svet vykonať cez nás. Ty ako Cirkev stojíš medzi Bohom a človekom. Ježiš Kristus túži prísť cez teba do sveta, aby ho zachránil. Skrze teba túži svet prísť k Bohu. A preto je potrebná tvoja služba: milovať svet a milovať Boha. Miluješ skutočne svet? Miluješ skutočne prírodu? Alebo ju znečisťuješ? Miluješ naše mestá? Miluješ svoje telo? Miluješ Boha? Máš Ježiša rád? To je rozhodujúca otázka.
To isté základné krstné povolanie, ale rozdielne služby
Cirkev je ako strom, ktorý rastie od Ježiša Krista až do dnešného dňa a v tom strome sme si všetci rovní, tak pápež ako aj obyčajný veriaci človek. Lebo pápež, ty a ja budeme zachránení iba krstom a vierou. Pápež nie je svätý preto, že vedie svätý život, ale preto, že má svätú službu. Veď niektorí pápeži boli aj zlí, ako Alexander VI., a predsa mali svätú službu. Lekár môže byť aj chorý, a predsa môže určiť správnu diagnózu a dať tú pravú injekciu. A tak aj pápež, kňaz, aj ty.
V Cirkvi teda žijeme na základe toho, že sme veriaci. To je naše základné kresťanské povolanie a v tom sme si všetci rovní. Ale keď druhému slúžime, rozlišujeme sa. V Cirkvi totiž existujú dve základné služby: klérus a laici. Klérus slúži laikom, ako ja teraz vám: slúžim vám omšu, kážem, spovedám atď. Ale nemôžem sám seba spovedať, musím ísť k druhému. Teda kňazi, biskupi a pápež slúžia všetkým laikom – majú cirkevnú službu. Avšak laici slúžia svetu. Vo svojej rodine, na svojom pracovisku, v autobuse atď. vyžaruješ prítomnosť Ježišovu. Ak si naozaj Božím priateľom, tak zažiješ, že aj ľudia okolo teba budú priťahovaní k Bohu.
Buď priateľom Ježiša a uvidíš obrátenia
Je to krásne. Teda ja nepotrebujem dobre kázať na to, aby som vás obrátil. Vôbec nie. Ani nepotrebujem vysokú teológiu. Potrebujem sa priateliť s Ježišom. Vždy vyznať svoj hriech. Vždy znovu byť naplnený Duchom Svätým. Každý deň mať dosť času na modlitbu. Potom viem: vy sa obrátite. Nemám strach, či skutočne zažijete Ducha Svätého dnes alebo zajtra. Keďže moje srdce je obrátené k Bohu a vás miluje, som prívodným kanálom a Duch Svätý cezo mňa prichádza k vám.
Takto prichádza aj cez teba k tvojim kolegom, tvojmu manželovi a k tvojim deťom. Iba jedno je dôležité, aby si skutočne žil v Cirkvi toto svoje povolanie. Pretože iba tým, že tvoríš telo Kristovo, môže Ježišova krv a Duch cez teba prúdiť. A toto je úžasná pravda. Ak si to teraz ešte nepochopil, potom si po seminári zober kazety a vypočuj si to desaťkrát, dvadsať krát a potom budeš môcť pochopiť a začať žiť inak. Potom uvidíš, ako sa celá tvoja rodina a okolie obráti. Takto sa staneš kvasom pre celé Slovensko. Pre toto ťa Boh sem povolal.
Ježiš chce konať cez nás vždy, všade, rozličným spôsobom
Teda v tejto Cirkvi – ale nezabudnite, ak hovorím Cirkev, nemyslím tým iba pápeža, biskupov a kňazov, to by nebolo správne, - my všetci sme veriaci, údy Kristovho tajomného tela a máme rozličné funkcie. Moja úloha v tejto Cirkvi je, aby som vám slúžil tak povediac v Kristovej hlave, a vaša úloha je slúžiť v Kristovom tele. Ja vás mám vyučovať a dodávať vám silu, ale vy máte nohy, aby ste šli do celého sveta, a tak priniesli svetu uzdravenie, a to rozličným spôsobom a na každom mieste. Hovorí sa, že svätá Terezka Ježiškova bola najväčšou misionárkou hoci ostávala neustále v kláštore.
Teda v tejto Cirkvi, v tomto tele Kristovom máme konať všetko, čo konal Ježiš. Ježiš totiž chce teraz konať všetko to, čo robieval aj pred dve tisíc rokmi. Vtedy cez svoje telo, ktoré mal od Panny Márie, a teraz cez svoje telo, ktorým si ty. Preto nie si to ty, ktorý konáš zázraky, ale on cez teba. Nie je to kňaz, ktorý premieňa chlieb na telo a víno na krv Kristovu, ale Ježiš Kristus cez kňaza.
Tomislav Ivančič - Vnútorné oslobodenie a uzdravenie - východisko šťastného života - 5. časť