Boha nevnímame zmyslami, ani rozumom, ale duchom.

Boha nevnímame zmyslami, ani rozumom, ale duchom

Máme teda telo, dušu a ducha. Čítajte v 1 Sol 5,23: „Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony.“ Svätý Pavol vidí v človeku tieto tri rozličné schopnosti – nie tri časti, ale schopnosti. Teda svojimi očami môžem vidieť materiálno, ušami môžem počuť hlas. Očami nemôžem počuť hlas, uchom vás nemôžem vidieť. Aby som mohol vidieť myšlienku, potrebujem rozum. Myšlienku nemôžem ani vidieť očami, ani počuť ušami. Myšlienky vidíme rozumom. Ak chcem vidieť Boha, nemôžem ho vidieť svojím uvažovaním rozumom, ani očami, ani ušami. Má, na to inú schopnosť, ducha. Ak sa chcem s tebou rozprávať, budem sa na teba pozerať. Ale ak ti chcem  zatelefonovať, nemôžem ťa vidieť očami. Vidím ťa však svojou fantáziou to je duša. Keď však chcem volať k Bohu, nestačí mi na to predstavivosť, ale potrebujem ducha.

AKO PRI TELEFONOVANÍ

Teraz sa teda pokús hovoriť s Bohom, pretože máš k nemu telefonické spojenie. Otázkou je iba, či je tvoje spojenie v poriadku, alebo či je narušené. Ako telefonuješ? Najprv zodvihneš slúchadlo. Potom počuješ voľný signál – tí-tí... Ten signál znamená TY a JA. To je dvakrát ty – ja hovorím Bohu „ty“, a Boh hovorí mne „ty“. Ty-ty. To znamená – linka je teraz voľná. Ale ešte nemôžeš s Bohom hovoriť. Ešte musíš vytočiť štyri čísla.

VYTOČ PRVÉ ČÍSLO: VYZNANIE HRIECHOV

Prvé číslo je vždy vyznanie hriechov. Lebo ak si v hriechu, si od Boha oddelený. Tvoje telefonické spojenie je prerušené – nemôžeš s ním hovoriť. Keď si s niekým pohnevaný, alebo si niekomu ublížil, pôjdeš k nemu a povieš mu: „Je mi to ľúto, prepáč mi“ – a potom ste znovu priatelia. Znovu je telefón spojený, môžeš s ním hovoriť. Ak si v hriechu si nepriateľom Božím. Ak tento hriech vyznáš a povieš mu: „Prepáč, Nebeský Otec“, znovu si s ním priateľ. Je pekné veľa hriechov vyznať. Nehovorím: je pekné veľa hriechov páchať, pretože vždy konáme hriechy – aj spravodlivý ich robí sedemkrát denne – ale my tieto hriechy zabúdame. Ony sú v našom podvedomí a vyvolávajú v nás nepokoj, rušia našu dušu, náš spánok, ničia ťa, robia ťa nešťastným. Ty na tieto hriechy zabúdaš. Je dôležité vidieť tieto hriechy, vyznať ich  a povedať: „Prepáč mi, Pane.“ Som vždy rád, keď si večer pri spytovaní svedomia spomeniem  na viacej hriechov a vyznám ich, som smutný, keď viem vyznať iba dva – tri. Potom viem, že nejaké vo mne zostali a idem do postele ako  chorý človek. Predtým som dlho nemohol zaspávať, dva-tri roky som sa s tým trápil, že až do štvrtej ráno som nemohol zaspať. Potom, ako som sa naučil vyznávať svoje hriechy, zaspávam ihneď – aj cez deň. Teda prvé číslo, ktoré zvolíš na telefóne, je vyznávanie hriechov.

DRUHÉ ČÍSLO: ODPUSTIŤ DRUHÉMU

Druhé číslo je: odpustiť druhému.  Ak ti niekto ublížil, tak nie si zdravý. Máš sebaľútosť, a to je prvý krok k depresii a k sebevražde. Keď nemôžeš druhému prepáčiť, nenávidíš ho. Avšak Boh je Láska. Nenávisť a Láska nemôžu spolu dobre vychádzať. Ježiš povedal, aby si nepriateľovi nielen odpustil, ale aby si ho aj miloval. My sme sa to v tejto hroznej vojne v Chorvátsku naučili. Ak nenávidím svojho nepriateľa, som mŕtvy. Potom sa podarilo môjmu nepriateľovi usmrtiť ma. Ak mi niekto ublížil a nedokážem mu odpustiť, nenávidím ho. Vtedy som vo tme, som chorý, nešťastný, vtedy nemôžem ísť do neba! Je to veľmi nerozumné – neodpúšťať. Keď odpúšťam svojmu nepriateľovi, tým ho premieňam. Veď odovzdávam pomstu Bohu a potom môže Boh mojich nepriateľov zničiť. Tým, že odpúšťam svojím nepriateľom, tým ma Boh chráni proti nepriateľovým úkladom. Je to napr. zaujímavé u nás v Chorvátsku. Náš kardinál povedal na začiatku vojny: „ Ak tvoj nepriateľ zničí tvoj dom, ty mu to neurobíš.“ Potom povedali všetci kňazi: „Musíme odpúšťať. Inak nám Boh nemôže pomáhať a celý svet bude môcť povedať, že sme presne takí istí zlí ako naši nepriatelia. Potom by sme sa zničili aj politicky.“ Pretože sme odpustili, vidíme , že napriek takej hroznej vojne bolo v Chorvátsku usmrtených iba 3500 ľudí, ale v Bosne a Hercegovine, kde sú väčšinou moslimovia, ktorí nedokážu odpúšťať, už teraz (koniec augusta 1992) ich zomrelo vyše 50 000. My v Chorvátsku cítime že Boh je s nami preto, že dokážeme odpúšťať nepriateľom. Počas celej vojny som navštevoval ranených vojakov. Všetci mi povedali že pri svojom zranení a stretli s Bohom. Takže môžeme priamo povedať, že táto vojna sa stala príležitosťou pre evanjelizáciu Chorvátska. U nás sa šíri duchovná obnova medzi ľudom, musíme robiť takéto semináre pre všetky zoskupenia ľudí – pre politikov, umelcov, pre vojakov, pre Cirkev – pre všetky vrstvy spoločnosti. Teraz by sa jednoducho všetci chceli stať kresťanmi pretože vo vojne zažili, že existuje Boh, a že skutočne hmatateľne pomáha. Jeden ateista , ktorý nebol pokrstený mi povedal: „Otče, prosím vás, pokrstite ma! Nechcem zomrieť ako zviera, aj ja som tiež človek. Môj otec mal v komunizme strach dať ma pokrstiť, ale ja túžim po Bohu.“

Ako veľa ľudí na Slovensku túži po Bohu! Príliš dlho tu bol ateizmus a v dušiach nastala púšť. Človek nemôže žiť bez Boha. To sa ukazuje aj v Rusku. Nemôžeš žiť dlho bez toho, že by si vedel, odkiaľ prichádzaš na túto Zem a kam odchádzaš. Nemôžeš dlho žiť bez toho, že by si vedel, kde je ten kto ťa na Zem priniesol. Kto ti dal tvoje telo, tvoje pohlavie, rozum, tvoju dušu... kto? Dnešný človek hľadá Boha. Pretože ho dostatočne nenachádzajú v Cirkvi, hľadajú ho v hinduizme, islame, atď. preto ste vy ako charizmatická obnova cirkvi ponukou Boha pre ľudí.

Teda druhé číslo, ktoré volíš v telefóne – je odpúšťať. Ako odpúšťať? Jednoducho sa rozhodni. Odpúšťam. Potom sa modli z toho , komu chceš odpustiť. A ďakuj Bohu zaňho. Potom sa pokús vidieť za jeho masku, za jeho vonkajšok. A pocítiš, že ťa vlastne miluje. Hĺbka jeho duše ťa miluje, ale možno ten povrch, ktorý dáva najavo, ťa nenávidí tak ako more: na povrchu sú vlny, ale v hĺbke je pokoj a mier. Každý človek ťa miluje vo svojej hĺbke. Keď toto vieš, môžeš ľahko odpúšťať. Teda odpúšťať neznamená podať niekomu ruku a povedať: „No dobre., tak ti odpúšťam.“  - Ale znamená to v srdci pocítiť, že si ľahší.

TRETIE ČÍSLO: VŠETKÉHO SA VZDÁVAŤ

Tretie číslo, ktoré máš voliť, znamená: všetkého sa vzdávať. Ak si na niekoho alebo na niečo v živote viazaný, tak si otrokom. Máš strach, že to stratíš, máš strach prichádzať k Bohu. Potom ti to je dôležitejšie ako Boh a si nešťastný. Vzdávať sa neznamená všetko od seba odsunúť, ale znamená to byť v srdci slobodný, bez ohľadu na to, či sa mi tá vec páči alebo nie. Ja to robím celkom jednoducho. Poviem Bohu: „Bože, vzdávam s toho a toho“ a cítim, ako mi je zrazu ľahšie na srdci. Ak chceš život vychutnávať, vzdaj sa všetkého. Šťastný budeš iba vtedy, ak sa všetkého vzdáš, potom to od Boha dostaneš naspäť stonásobne. Náš spisovateľ Ivo Andrič hovorí: „Je ťažké strácať, ak si len máločo stratil. Ak si iba máločo stratil, chýba ti to aj spolu s tým, čo ti ešte zostalo. Ale ak si neraz stratil všetko, tak pocítiš slobodu človeka ktorý sa odlúčil od všetkého.“ Ďalej hovorí, že potom pocítiš, ako sa toto všetko stratené, ale premenené, navráti k tebe. Teda to tretie číslo je: všetkého sa vzdávať. Povedať hriechu a diablovi nie, povedať nie všetkému, čo ma zväzuje, čo ma robí otrokom.

ŠTVRTÉ ČÍSLO: PRIJAŤ KRÍŽ

Štvrté číslo je prijať kríž. Kde je tvoj kríž? Ty sám si tvoj kríž. Ty sám, iba ty nosíš svoje telo. Ty a iba ty nosíš svoje pohlavie, svoju sexualitu. Ty sám, máš svoju dušu, ty máš svoju budúcnosť, alebo ju nemáš. Máš svoje meno, svoju rodinu, svoje manželstvo, a keď to všetko prijmeš, prijal si svoj kríž. Ale iba ak prijmeš aj svoje hriechy a choroby, svoje nešťastie a povieš: áno, dobre, prijímam to, tak sa staneš zdravým. Už stokrát som to zažil.

Zomieral môj otec. Bol už modrý a nemohol jesť ani sedieť. Lekár mi povedal, že za hodinu bude mŕtvy. Ja som sa celé mesiace modlil, aby môj otec žil. Keď som už vtedy videl, ako umiera, išiel so, do svojej izby. Celú hodinu som ďakoval Bohu za to, že teraz koná svoju vôľu s mojím otcom a so mnou v tej nádeji, že je to takto lepšie pre mňa. Ďakoval som mu za to, že teraz už nemám otca, za to, že bude pohreb, atď. Potom som išiel do katedrály v Záhrebe, a musel som tam hodinu spovedať. Po hodine som sa vrátil k otcovi. Sedel  na kraji postele. Bol celkom zdravý, usmieval sa na mňa a ja som sa ho pýtal: „Ako sa máš?“ On odpovedal: „Vynikajúco.“ „Akože“, pýtal som sa ho, „veď si zomieral?“ Odpovedal: „Nie, išiel som do kuchyne, všetko som zjedol – mäso, chlieb, a teraz sa cítim dobre.“ Lekár mi povedal, že to bol zázrak.

Aj moja sestra mala tú najhoršiu rakovinu. Bola operovaná. Lekár, môj dobrý priateľ mi povedal, že o dva mesiace zomrie. Musel som to prijať, no bolo to príliš ťažké. Bojoval som. Ale potom som povedal: „Dobre, Bože, nech sa stane tvoja vôľa.“ Aj ona vedela, že má rakovinu. V pokoji to prijala a povedala si: „Veď človek tak či tak musí zomrieť.“ Celkom som sa oddal Bohu a ďakoval som mu. Moja sestra ešte stále žije, cíti sa dobre a odvtedy je tomu už sedemnásť rokov.

Aj ja som bol dva mesiace v Mníchove chorý. Lekári mi povedali, že mám pred sebou ešte najviac dva mesiace života. Bola to rakovina žalúdka. Tri dni som sa iba modlil – charizmaticky, dogmaticky, ako len chcete. Ale nebo ostalo tiché. Po troch dňoch som povedal „áno“. Veľa ľudí zomiera každý deň, prečo nie práve ja. Napísal som list svojmu biskupovi, že o dva mesiace už nebudem žiť. Odpovedal mi: „Tvoja smrť nech prinesie osoh našej diecéze.“ Bolo to síce pekné, ale mňa čakala smrť! Každý deň som povedal Bohu: „Dobre, zomriem.“ Bol som už celkom pripravený, v duchu už skoro mŕtvy. V tých chvíľach  som cítil iba jedno: veľkú radosť. Človeče, veď o dva mesiace uvidíš Boha, Matku Božiu, anjelov a všetkých milých, ktorí už zomreli! Už som sa na to tešil, že môžem zomrieť, hoci iní ešte nemôžu. Odvtedy už prešlo dvadsaťtri rokov a ešte stále žijem. Naučil som sa z toho, že Evanjelium je pravda! Všetko, čo prijmeš ako kríž, bude cez Ježišov kríž zničené. Buď sa uzdravíš, alebo dostaneš silu, aby si mohol túto nemoc niesť s radosťou, to znamená niesť kríž podľa Evanjelia.

ŽIVÝ BOH ODPOVEDÁ

Keď teda chceš hovoriť s Bohom ako cez telefón, najprv naňho nazeraj. Potom počuješ: ty-ty. Vyslov to ty-ty! Vypočuj si ako Boh tiež povie: “Ty! Moja milá Anka,“ alebo ako sa voláš...Potom voľ prvé číslo a vyznaj svoje hriechy. Druhé číslo: odpusť druhým. Tretie: vzdaj sa všetkého. Štvrté: prijmi svoj kríž. Potom okamžite budeš počuť: „Haló, kto je tam?“ Potom budeš odpovedať: „Ja som to, kto je tam hore?“ Budeš počuť odpoveď: „Ja som to, tvoj Nebeský Otec.“ A celé nebo sa bude chvieť radosťou, že si konečne pochopil, že neexistuje nijaký mŕtvy Boh. Existuje iba tu prítomný živý Boh. On je tu v tomto kostole, tak prítomný! Veľmi jemne sa na mňa pozerá a hovorí mi. „Prosím ťa, povedz im, že ich milujem.“

NAJLEPŠIA A NAJKRAJŠIA MODLITBA SVETA

Telefonovať znamená modliť sa Otče náš. Najlepšia a najkrajšia modlitba sveta! A je to zároveň modlitba, ktorá ma vždy uzdraví. Vždy mi dá radosť a urobí ma šťastným. Aj teba, ak sa budeš tak modliť, ako som ti povedal.

Najprv povieš: "Otče náš, ktorý si na nebesiach". Trošku budeš počúvať, kým pocítiš, že ti odpovie: "Môj milovaný syn, moja milovaná dcéra!“ Potom povieš: "Posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa , ako v nebi, tak i na zemi Chlieb náš každodenný daj nám dnes." To je všetko v oslovení: Ty - Otec.

Potom príde prvé číslo: A odpusť nám naše viny. To znamená vyznať hriechy. Potom prichádza druhé číslo: ako i my odpúšťame svojim vinníkom. Polom tretie číslo: A neuveď nás do pokušenia. Čo to znamená? Znamená to: Nedaj, Bože, aby sme sa zničili spolu so svetom. Osloboď ma od sveta hriechu, aby som potom ja mohol oslobodiť svet. To znamená všetkého sa vzdať. Potom môžeš byť nad svetom, a nie jeho otrokom. A potom štvrté číslo: ale zbav nás zlého. To znamená, že ja sám sa nemôžem oslobodiť od zlého, ale potrebujem jeho. Je na mne, aby som prijal kríž, ale on ma oslobodí (modlitba oslobodenia).

A TERAZ SKÚSME TELEFONOVAŤ DO NEBA!

Teraz by som bol rád, aby ste vyskúšali, či viete telefonovať do neba. Ak niekto nemá aparát v poriadku, prídeme k nemu ako servis. (Ruch, smiech) Vyskúšaj to! Dám vám teraz tri minúty na to, aby ste telefonovali do neba. Ak ste sa toto naučili, budete môcť zajtra všetko pochopiť a robiť to, čo budeme spoločne konať. Teda ostaň teraz sedieť či stáť, v takom držaní tela, aby si sa tri minúty nemusel pohnúť. Pokús sa v takom pokoji sedieť alebo stáť a jedno¬ducho svojim dychom povedz: "Otče, som tu." Potom v tomto tichu počúvaj jeho hlas. Potom mu pomaly vyznaj svoje hriechy, potom odpúšťaj, potom sa vzdaj všetkého a prijmi všetko vo svojom živote - aj to, čo je ťažké. Teda: "Otče, som tu."... (Ticho.)

POKOJ JE DOLEŽITÝ

(Reakcia na volanie chorej ženy - pokyny pre ľudí s psy¬chickými ťažkosťami)

Je potrebné, aby sme vedeli, že ak je niekto psychicky chorý, alebo ak bol psychiatricky liečený, je preňho dôležité zachovať pokoj, zachovať mier. To znamená, ak takýchto ľudí nejaké slovo znepokojuje, radšej sa ho treba vzdať. Treba ísť von, prechádzať sa, až kým k tebe príde pokoj. Psychicky chorí ľudia chcú stále niečo robiť, ale majú na to príliš málo síl. Napriek tomu, že majú málo síl, pokúšajú sa z vlastných síl prísť k Bohu. Preto je dôležité v po¬koji sedieť, hlboko dýchať a jednoducho byť v tichu pred Bohom. Všetko, čo nás uzdravuje, prichádza od Boha. Nie my uzdravujeme. Ak poznáte niekoho, kto je psychicky chorý, hovorte mu stále, aby zachoval pokoj. Zvlášť depresívni ľudia, alebo ktorí majú iné ťažké psychózy, si nesmú analyzovať podvedomie, ale majú jednoducho Bohu dovoliť, aby sa ich dotkol. Ak je tu niekto psychicky chorý, bude dobre, ak príde cez prestávku ku mne, aby som mu povedal, ako by mohol zachovať pokoj. Až potom môže byť uzdravený na tomto seminári. Ak z vlastných síl sa bude pokúšať niečo urobiť, tak môže sa mu to ešte zhoršiť. Teda pokoj je dôležitý.

RADY A POKYNY PRE VŠETKÝCH

Pre všetkých je veľmi dôležité, aby ste tu boli všetky tieto tri

dni. Je to ako na duchovných cvičeniach, že potrebujeme aspoň

tri dni, aby sme to všetko mohli spolu absolvovať. Preto by som

chcel, aby boli tieto tri dni pre teba naozaj odpočinkom, naozaj

dovolenkou, aby si pocítil, že si sa občerstvil, pretože si prišiel k

Otcovi. Mysli na to: Boh ťa miluje. Je dôležité, aby sme mali niečo

na písanie, teda papier a pero. Potom je ešte dobré mať pri sebe aj

Sväté písmo. Bolo by dobré na domácu úlohu dnes večer si prečítať

Lk 9, hlavne 1.až 11. verš.    

Potom by bolo ešte dobré vedieť, kto je po prvýkrát na takomto

seminári? ... Fíha, skoro všetci? Ale nie iba na mojom, ale vôbec

na podobnom? Aj tak skoro všetci? - Ďakujem.    2

Druhá vec. Je tu niekto ateista? ... Iba ja? (Smiech.) Je to tiež niekedy veľmi pekné hovoriť aj ateistom. Niekedy je to ľahšie ako kresťanom. Lebo to všetko dokážu prijať v nejakom zvláštnom pokoji. Máme tu snáď aj nekresťanov, teda ktorí ešte nie sú pokrstení? ... Máme tu aj evanjelických kresťanov? ... Je to dôležité pre mňa vedieť, aby som vedel, ako mám veci vysvetľovať.

BUĎ UVOĽNENÝ A TEŠ SA V BOŽEJ LÁSKE!

Bude pre vás veľmi dôležité byť tu stále uvoľnení. Nebrať všetko vážne, s napätím, ale tak ako dieťa. Nechať sa Bohom niesť. Je dôležité vedieť, že Boh ťa miluje. Pretože Boh ťa miluje jemnou, nežnou láskou. Stále treba cítiť len jedno: Boh ťa miluje. To znamená, že všetko, čo sa v tebe bude diať, bude poznačené blízkosťou Božou. Boh chce tebe slúžiť. Teda on neočakáva teraz od teba, že ty urobíš niečo veľké, ale on chce s tebou urobiť niečo veľké. A keď takto uvoľnene budeš jednoducho pred ním, budeš cítiť, že ťa už uzdravuje.

Milovať Boha znamená veriť, že on ťa miluje. Či veríš, že ťa Boh miluje? Veríš naozaj, že Boh ťa má rád? Veríš mu, že ti všetko odpúšťa, že sa k tebe skláňa ako matka k dieťaťu, že ťa nosí v náručí, že ti stále šepká pekné slová, že ti stále znovu hovorí: "Moje dieťa, ako ťa len milujem."

Viete, svätým sa človek stane vtedy, keď uverí, že Boh ho miluje. Je to celkom ľahké stať sa svätým. Obyčajne vlažný kresťan sa chce stať svätým z vlastných síl. A to nie je možné.

Iba Boh ťa môže premeniť, urobiť svätým. On dal za teba život, on ťa povolal do Cirkvi. On ťa povolal aj do charizmatickej obnovy v Duchu Svätom. On túži za tebou. Túži, aby ti mohol niečo povedať, niečo s tebou urobiť. Či ťa smie oslobodiť od tvojich hriechov, od tvojej pýchy? Od tvojej choroby? Smie?

Mysli na to: Boh Otec ťa miluje! On ťa obklopuje zo všetkých

strán. Volá ťa po mene. Ale aj ľudia ťa milujú. Cirkev osobitne. Totiž

Cirkev - to sme my ľudia. Táto Cirkev, to znamená Telo Kristovo, ťa

miluje. Buď uvoľnený a teš sa v tejto láske. Najväčšou ranou ľudstva

je nedostatok lásky, pretože nedokážeme veriť, že nás Boh miluje,..

Boh a ľudia ťa milujú    

Jednoducho vyslov: „Bože ty ma miluješ''. (Ticho.)

BER NAĎALEJ LIEKY!

Pre chorých, najmä psychicky chorých chcem ešte povedať, aby naďalej brali lieky. Nie aby z pýchy povedali: "Veď Boh ma chce uzdraviť.“ Boh ťa môže a chce uzdraviť aj cez lieky. To je tiež dôležité vedieť.

A zostať pokorný pred Bohom.

Druhý deň seminára (29.8.1992)

(z knihy - T. Ivancic - Vnutorne oslobodenie a uzdravenie - vychodisko stastneho zivota - 2.kapitola)