Keď sme skončili rozprávanie o strome Života, treba teraz niečo povedať o modlitbe. A to z tohto dôvo­du: nemožno totiž dosiahnuť poznanie nestvorené­ho Boha a umučeného Bohočloveka - a to poznanie je nevyhnutné, ak sa chce naša myseľ premeniť v je­ho lásku - hovorím, nedá sa dosiahnuť toto poznanie inou cestou, len usilovným čítaním spomínanej knihy života, teda čítaním života a smrti Ježiša Krista: no k takému čítaniu, čiže k porozumeniu, možno dôjsť tiež len jedinou cestou, a to cestou nábožnej, čistej, pokornej, nástojčivej, pozornej a vytrvalej modlitby, modlitby nielen úst, ale i srdca, mysle  a všetkých mohutností duše.

Modlitba je naša činnosť, skrze ktorú a v ktorej nachádzame Pána. Sú tri druhy modlitby a mimo nich nemožno nájsť Boha. Je telesná modlitba, modlitba mysle a nadprirodzená modlitba. Telesná modlitba sa prejavuje v slovách a sprevádzajú ju rôzne telesné úkony, napríklad pokľaknutie a iné spôsoby klaňania sa. Túto modlitbu nikdy neopúšťam, lebo som sa presvedčila, že keď som sa chcela cvičiť v modlitbe mysle, neraz som sa okla­mala, lebo na mňa doľahli spánok a lenivosť a mod­litba sa vytratila. Preto neprestávam konať telesnúmodlitbu. Telesná modlitba privádza k modlitbemysle. Treba ju však konať pozorne. Keď napríkladhovoríš „Otče náš", máš myslieť na to, čo hovoríš,a nie ponáhľať sa, aby sidosiahol určitý počet, akoto robia ženy, ktoré vykonávajú niektoré nábožen­ské úkony za peňažnú odmenu.

Modlitba mysle je tá, pri ktorej rozjímanie o Bohutak zaplní myseľ, že v nej nie je nič iné, len Boh. Akvojde do mysle nejaká iná myšlienka, už to nenazývam modlitbou mysle. Takáto modlitba zviaže člo­veku jazyk, takže nemôže hovoriť. Myseľ je tak vše­stranne a bohato naplnená Bohom, že sa nemôžezamestnávať uvažovaním o niečom inom okrem Bo­ha. Preto sa od modlitby mysle prechádza k nadpri­rodzenej modlitbe.

Nadprirodzená modlitba je tá, pri ktorej poznaniea naplnenie Bohom dušu povznesie tak, že sa rozví­ri nad svoju prirodzenosť a chápe z Boha viac, nežby podľa svojej prirodzenosti mohla pochopiť; vtedyduša chápe a poznáva, ale to, čo poznáva, nemôževysvetliť; to, čo vidí a poznáva, je nad prirodzenosť. V týchto troch stupňoch modlitby teda človek po­znáva seba i Boha. Hneď ako spozná Boha, začne hotiež milovať a od chvíle, ako si ho zamiluje, žiada simať toho, koho miluje. Znakom opravdivej lásky je, že ten, kto miluje, celý - nielen časť – sa premení naMilovaného.Keďže však toto pretváranie nie je neprestajné,netrvá nepretržite, duša so všetkou usilovnosťouhľadá všetky možné spôsoby, ktorými by sa mohlapretvoriť na svojho Milovaného a znova sa vrátiť dotohto spojenia. Božia múdrosť však postupuje prísnepodľa poriadku a každej veci predpísala jej vlastnýporiadok. Tá nevýslovná múdrosť zariadila veci tak,že nik nemôže dospieť k modlitbe mysle skôr nežprejde telesnou modlitbou, a nadprirodzenú mod­litbu dostane len ten, kto sa už modlí telom aj mys­ľou. Táto múdrosť, ktorá sa prísne drží poriadku sivyžaduje, aby sa modlitby pridelené k hodinám ko­nali skutočne v pridelených hodinách. Výnimku tvorialen prípady, keď azda pri modlitbe mysle alebonadprirodzenej modlitbe ovládne človeka taká ra­dosť, že mu úplne odoberie možnosť používať ja­zyk, alebo ak je človek natoľko chorý, že naozaj ne­môže tie modlitby vykonať. Božská múdrosť si totižvyžaduje i to, aby sa modlitby podľa možnosti (akoje i osožné ) konali v utiahnutosti mysle, v samotea aby sa pozornosť venovala i zovňajšku a vonkaj­ším úkonom.

Božská múdrosť si žiada aj to, aby sme sa modlilinaplno, a nie polovičato. Pri modlitbe teda mámemať svoje srdce celé, a nielen polovicu, lebo ak má­me srdce rozdelené, strácame ovocie opravdivej modlitby. Naopak, do iných úkonov, ako napríkladjedenie, pitie a podobne, sa nemáme vkladať celí.Ale keď vnútorne pracujeme, musíme mať celé srd­ce v Bohu, ak túžime cítiť ovocie opravdivej modlit­by, pretože i pri modlitbe prichádzajú pokušenia, le­bo nemáme celé srdce v Bohu.

Modli sa teda, usilovne sa modli! Čim viac sa totižbudeš modliť, tým viac osvietenia dostaneš a týmhlbšie, jasnejšie a vznešenejším spôsobom budeš vi­dieť to, čo je nanajvýš dobré, najvyššie dobro. Čimhlbšie a lepšie to budeš poznať, tým väčšmi to budešmilovať a čím väčšmi budeš milovať, tým viac útechbudeš cítiť, tým viac pochopíš najvyššie dobro a roz­šíri sa tvoja duša, aby si z neho pojal ešte viac. Potom všetkom prídeš k plnosti svetla: budeš totiž po­znávať veci, ktoré si predtým poznávať nemohol.

O tejto slávnej modlitbe a jej spôsobe nás učila vzor nám predložil sám Boží Syn, Bohočlovek Je­žiš Kristus, ktorý nás veľa ráz slovom i skutkom po­učil o modlitbe, totiž že v nej máme vytrvať s čo naj­väčším úsilím. Slovami nás napomenul, aby sme samodlili, keď svojim učeníkom povedal: „Bdejtea modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!" Namnohých miestach v evanjeliu zistíš, ako nás Pánpoúča o tejto chvályhodnej modlitbe. Všetkým na­značoval, aká je mu vzácna, lebo nás mnoho ráz napomenul, aby sme ju vykonávali, a to ako osoba,ktorá nás opravdivo miluje a chce pre nás veľké dobro. Aby nám nezostala nijaká výhovorka, keďnám azda svoju milosť odoprie, vložil výsledok vyslyšania priamo do našej modlitby Povedal totiž;„Proste a dostanete." Aj on sám sa z vlastnej vôlemodlil, aby sme aspoň pod tlakom jeho príkladu mi­lovali modlitbu viac než čokoľvek iné. Evanjelistatotiž hovorí: „A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúc­nejšie modlil, pričom mu pot stekal na zem akokvapky krvi."

Postav si toto zrkadlo pred oči a celou svojou by­tosťou sa snaž zobrať si niečo z tohto príkladu mod­litby, veď on sa nemodlil pre seba. ale pre tebaa kvôli tebe povedal: „Otče, ak chceš, vezmi odomňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nechsa stane!“ Pozri, ako Kristus v modlitbe podriadilsvoju vôľu Otcovej vôli: urob aj ty podľa jeho príkla­du. Pán sa modlil aj vtedy, keď povedal: Otče, dotvojich rúk porúčam svojho ducha.^“

Načo vlastne ešte viac hľadať? Veď celý jeho životbol modlitbou, pretože stále zotrvával v modlitbes Bohom, v jeho poznávaní a rozprávaní o ňom.

Vari sa Kristus nadarmo modlil? Prečo ty zane­dbávaš modlitbu, keď bez modlitby nemožno ničdosiahnuť? Keď sa teda Kristus, človek a pravý Boh,modlil, a to nie pre seba, ale aby tebe dal príkladpravej modlitby: ak si ty od neho niečo žiadaš, bez-podmienečne musíš o to prosiť, lebo bez modlitby tonebudeš môcť dosiahnuť. Ak totiž on, pravý Boh, len prosbou a pokornou žiadosťou chcel dostať to,čo sa mu páčilo, ty, biedne stvorenie, by si to chceldostať bez prosby a poníženia sa? Modli sa teda!

Vieš, syn môj, že bez Božieho svetla a jeho pôso­benia nik nemôže dosiahnuť spásu. Božie svetlo to­tiž umožňuje človeku začať, pokračovať i dosiahnuťvrchol dokonalosti. Preto ak chceš začať a dostaťtoto svetlo, modli sa; ak si už začal postupovaťa chceš, aby sa to svetlo v tebe rozhojnilo, modli sa;ak si už došiel k vrcholu dokonalosti a chceš dosiaťešte viac svetla, modli sa tak, aby si v dokonalostivytrval; modli sa, ak chceš vieru, modli sa, ak chcešnádej, modli sa, ak chceš lásku, modli sa, ak chcešzaľúbenie v chudobe, modli sa, ak chceš byť posluš­ný, modli sa, ak chceš čistotu, modli sa, ak chcešktorúkoľvek čnosť, modli sa! Modli sa však takto: čí­taj z knihy života, teda zo života Boha a človeka Je­žiša Krista, z toho života, ktorý bol pravou chudo­bou a bolesťou, pravým opovrhnutím a pravou po­slušnosťou. Keď sa vydáš na túto cestu a postúpiš nanej, prídu na teba mnohé súženia i pokušenia od te­ba, od sveta a od diabla, budú ťa trápiť a hrozneprenasledovať. Ak chceš aj tu zvíťaziť, modli sa!

Keď sa však duša chce modliť, treba, aby sa usilo­vala o čistotu mysle i tela a aby dôkladne preskúma­la všetko dobré i zlé vo svojom živote. Nech skúma,aké mala úmysly pri konaní dobrých skutkov, keď sapostila, modlila a plakala. Nech preskúma i ostatné svoje dobré skutky a nech si uvedomí, ako nedbalo,neúplne, bez ikry a nedostatočne konala Božie skut­ky - a na rozdiel od toho, ako dôsledne konala zléskutky a ako opovrhovala dobrom. Nech sa priznák svojmu hriechu, nech ho uzná a koná veľké pokánie.

V tomto priznaní sa, v tomto skrúšení srdca, nájdeduša očistenie a potom nech pristupuje k modlitbetak ako mýtnik, a nie ako farizej. Tak dosiahneš primodlitbe i osvietenie. Kto teda chce byť vedený Du­chom Svätým, nech sa modlí, lebo Duch Svätý zo­stúpil síce na apoštolov v päťdesiaty deň, ale aj toboli apoštoli, ktorí sa modlili.

Modli sa teda a buď obozretný, aby si nebol v ni­čom po chuti nepriateľom, čo ťa pozorujú, Budú samôcť pustiť do teba len vtedy, keď sa prestanešmodliť. Čím viac budeš pokúšaný, tým viac zotrvá­vaj v modlitbe, Niekedy síce prídu na teba pokuše­nia i pri modlitbe a práve kvôli modlitbe, lebo dia­bol ju chce prekaziť; ale ty sa o to nestaraj, len samodli, lebo takto si stále znovu a znovu zasluhuješ,aby si bol od pokušení oslobodený. Modlitba ťa totižosvecuje, očisťuje a spája s Bohom.

Pri modlitbe vychádza najavo, kto je Boh a čo smemy.¹ Toto je však dokonalým a pravým ponížením.Veď v poníženosti sme vtedy, keď duša vidí Boha i seba tak, ako treba. Vtedy je duša v hlbokej pokore.V tomto hlbokom ponížení sa väčšmi do duše vlievaBožia milosť a zväčšuje sa Božie požehnanie. Čímhlbšie totiž Božia milosť ponára dušu do pokory,tým väčšmiztejto priepasti pokory rastie Božie po­žehnanie. Čím väčšmi rastie Božia milosť, tým väč­šmi sa duša dostáva do pravej pokory a zostávav nej, lebo neustále pestuje pravú modlitbu. Božiesvetlo sa tak v duši zväčšuje a milosť ju stále väčšmiponára do pokory. To všetko sa deje vďaka tomu. žeduša číta, ako bolo povedané, a rozjíma o živote Bohočloveka. Poznať totiž na jednej strane Božiu veľ­kosť a na strane druhej tú skutočnosť, že nie smevlastne nič, v tom je dokonalosť človeka. Ako k tomudôjde, totiž nazeraním na túto knihu, to už tiež bolopovedané. Teda, syn môj, odožeň od seba všetku le­nivosť a nedbalosť.

Prajem ti, syn môj, a povzbudzujem ťa, aby si sanemodlil menej ani menej nebdel do noci, ani inédobré skutky menej nekonal, keď ti bude odňatá mi­losť horlivej zbožnosti a nebude už taká ako pred­tým. Bohu sa veľmi páči, ak sa zapálený Božou mi­losťou horlivosti modlíš, bdieš, znášaš utrpeniea konáš dobré skutky. Avšak konať tie isté skutkybez milosti horlivosti, čiže nezanechať modlitbu aniz nej neubrať, ani neskrátiť bdenie, to je, syn môj,pre Boha oveľa ľúbeznejšia a milšia obeť, ako keďmá človek aj milosť horlivosti.

Syn môj, ak ťa teda niekedy Božia vrúcnosť nabá­da a núti bdieť a namáhať sa, usiluj sa tak konať,kým máš oheň! Keď sa však Bohu zapáči odňať tihorlivosť, či už pre tvoju chybu [ako je to vo väčšineprípadov) alebo preto, aby v tebe zväčšil a zdoko­nalil svoju milosť, nesmieš sa menej modliť, menejbdieť ani ochabnúť v konaní iných skutkov.

Podobne aj vtedy, keď doľahnú na teba pokuše­nia a súženia, ktorými Boh trestá a očisťuje svoje de­ti, a bude ti odňatá milosť horlivosti, aj vtedy sa usi­luj nepopustiť zo svojej modlitby ani z bdenia, aniz konania dobrých skutkov, ani zo svojho bojovéhovzopretia sa pokušeniam, lebo len tak môžeš zvíťa­ziť, len tak, vrúcnou a vytrvalou modlitbou, bdenímdo noci, slzami a vôbec všemožným nátlakom na se­ba preukážeš vrcholnú vládu nad sebou a Boh ti po­tom zasa láskavo vráti svoju milosť vrúcnej horlivos­ti. Ty konaj, čo je tvoje, syn môj, a Boh zaiste urobíto, čo prináleží jemu. Totiž modlitba, do ktorej samusíš premáhať,  siliť a nútiť, je Bohu skutočne naj­milšia. Vytrvaj teda v nej!

Od chvíle, keď začneš Boha plnšie vnímať akopredtým, nenapĺňaj si dušu inými záujmami, lebo sisa stal súcim zakúšať Boha viac ako predtým a do­stal si nové, veľmi veľké svetlo, aby si mohol vidieťBoha iseba,

A daj si pozor, aby si sa nikomu neoddal skôr, ako sa naučíš od kohokoľvek sa odtrhnúť. Podobne sidávaj pozor na svoju vlastnú horlivosť, teda na du­cha, ktorý sa pripája k horlivosti, aby si si azda všet­ko nezničil; všimni si, ako sa prejavuje na začiatku,ako v strede a aký je koniec. Len natoľko sa riad svo­jou horlivosťou, nakoľko je pripodobnená knihe ži­vota, a nie viac!

Dávaj si pozor aj na tých, čo hovoria sladké slová,robia sa veľmi tichými a hovoria o zjaveniach: lebosú to zlomyseľné osidla, ktoré druhých sťahujú zasebou.

Napokon sa maj na pozore i pred tými, čo sa svä­tými len zdajú a len zdanlivo konajú dobré skutky,aby ťa azda nestiahli na svoju cestu. Pozeraj, pozo­ruj a skúšaj, ale nasleduj len potiaľ, pokiaľ je tu po­dobnosť s cestou života, ďalej nie!

Vystríhaj sa aj tých, čo hovoria, že majú slobod­ného ducha, lebo sú otvorene proti Kristovej ceste.Veď Kristus sám sa podrobil zákonu, hoci zákon bolustanovený z jeho vôle, sám sa stal otrokom, hocibol slobodný. Preto aj tí, čo chcú nasledovať Krista,musia sa pripodobniť jeho životu. Nesmú teda tak,ako to robia mnohí, rušiť Boží zákon a príkazy a takhľadať slobodu, ale naopak, majú sa slobodne po­drobiť zákonu, Božím príkazom, dokonca i radám.Majú si vytvoriť akýsi kruh, ktorý im určí poriadok,totiž sám Duch Svätý im určí poriadok života, ktorý bude pre nich záväzný. Bude potom mnoho vecí,ktoré smú robiť, lebo nie sú v rozpore s Bohom, aleDuch Svätý im dáva takú disciplínu, že si nedovoliaani také veci.

1 – Toto sa vzťahuje skôr na rozjímavú modlitbu ako na modlitbu vo všeobecnosti

(svätá Angela Foligno - Mystické zážitky a duchovné rady)