Pokoj Pánov nech je s vami všetkými] (I s duchom tvojim.)
Pri tomto seminári ide nám o oslobodenie a uzdravenie. Preto je normálne, že sem prišlo mnoho psychicky zranených ľudí a chceli by byť uzdravení. Musím však povedať, že tu nejde o psychiatrickú liečbu. Nejde tu ani o lekársku medicínsku liečbu. Ide tu o duchovnú liečbu. To znamená, že Cirkev je klinika, v ktorej sa človek môže uzdraviť. Preto psychicky chorí majú vždy ostať v pokoji. Majú zachovať pokoj, aby im to pomohlo, aby mohli lepšie obsiahnuť uzdravenie.


Boh je tu - začína modlitba

Teraz by sme skúsili jednoducho ostať v tichu a povedať Bohu o tomto ráne. Za čo by si teraz chcel ďakovať Bohu? Obzri sa vpravo: kto je vedľa teba? Poznáš ho? Môžeš ho pozdraviť. (Ruch.) Poznáš jeho meno? ... Poznáš aj toho po tvojej ľavici? Boh ti tu dal človeka. Ako na teba reaguje tento človek, keď sa naň pozrieš? Reaguje do¬bre, alebo je nevľúdny? ... Ale teraz sa pozri na Boha. Ako reaguje on? Hnevá sa na teba, alebo je rád. že sa naňho pozeráš?
Čo to znamená, pozerať sa na Boha? Znamená to jednoducho uvedomovať si, že Boh je teraz tu, pretože Boh je vždy všade. Ale ty si uzavretý. Vtedy, keď si uvedomíš, že Boh je tu, začína modlitba. Ak niekto stojí vedľa mňa, ako napr. vy, môže mi všetko povedať. Ak si to neuvedomujem, nepočujem ho. Ale ak sa na niekoho pozriem, počujem všetko, čo mi povie. A tak je to i s Bohom.



Ponor sa do milujúceho pohľadu Boha a ďakuj!

Keď si uvedomíš, že sa Boh na teba pozerá, môže Boh ku te¬be prísť a dať ti všetko. Pozri sa úplne na Boha.... (Dlhšie ticho.)... Iba si pokojne uvedomuj: Boh na mňa pozerá. To stačí.... Oddýchni si. uvoľni sa.... Ako by si stál na slnku.... Lúče Slnka ťa prežiarujú a budeš uzdravený, ... Božie oči ťa prenikajú ako lúče a milujú ťa. Boh je k tebe nežný. Má ťa rád, Chce, aby si žil. On si ťa želá.... Proste mu povedz: ďakujem.
Ďakujem ti za moje telo, za moju dušu, za môjho ducha. Ďakujem ti za moju rodinu, za moje meno, za mojich súrodencov, ďakujem ti za tú stoličku, že na nej teraz môžem sedieť.... Ďakujem ti, že ma miluješ. Bože, je to pekné, že existuješ. To je dobré, že nie som iba výsledkom biologických procesov, ale ty si mi dal moju osobnosť. Vďaka ti. A viem aj to, že moja smrť nie je odchodom do ničoty, ale odchodom k tebe. Bože, je to krásne byť človekom, Napriek všetkým chorobám, napriek utrpeniu, chcem byť človekom. Ty si silnejší ako moje utrpenie a choroba. Ďakujem, Otče.... Vďaka ti, že tvoj Syn sa stal človekom a že ml rozumie. Vďaka ti. Otče, že rozumieš dobre aj po slovensky. Zbožňujem ťa.... Vďaka ti, Otče, že si stvoril toľkých ľudí,


Boh je rád, že jestvuješ ...

Teraz sa započúvaj do toho, ako Boh vyslovuje tvoje meno a hovor! ti: to je pekné, že existuješ. ... (Dlhšie ticho.)...
Teraz môžeš priniesť aj druhému dobrú zvesť. Môžeš mu po¬vedať, aké je to pekné, že existuje. To je totiž tá najhlbšia láska. Máš veľkú hodnotu nie preto, že dobre vyzeráš, nie preto, že dobre pracuješ, alebo že si dobre oblečený, alebo že si mladý, alebo že si zdravý, nie: máš veľkú hodnotu preto, že jestvuješ. Je to pekné, že si. Povedz to aj tomu, kto je po tvojej pravici a ľavici, .,. Ale cel¬kom úprimne, zvnútra.... (Dlhší ruch.)... Teraz si evanjelizoval tých druhých....
 

Si Božím priateľom. Aj na kríži?




To, čo nás robí radostnými a čo nám dáva najvyššiu ľudskú hodnotu, je práve to, že sme Božími priateľmi. Si priateľom Boha? Veríš, že ťa miluje? Možno si chorý, a preto nemôžeš veriť. Ale pozri sa na kríž! Boh poslal aj svojho Syna na kríž, aby ti dal svedectvo, že on môže zvíťaziť aj nad krížom a utrpením. Boh ťa neoslobodzuje od choroby, ale dáva ti silu nad ňou zvíťaziť. Boh ťa neoslobodzuje od nepriateľov, ale dáva ti silu, aby si nad nimi zvíťazil. Boh ťa neoslo¬bodzuje od hriechov, to znamená, že nemôžeš byť bezhriešny, ale Boh v tebe víťazi nad hriechom. On ti odpúšťa. Čim viac hriechov máš. tým viac ťa Boh zahŕňa svojou odpúšťajúcou láskou. Čim viac trpíš, alebo si chorý, tým viac ťa Boh miluje.
Aj ja som bol na smrť chorý a dával som si otázku: Bože, miluješ ma, či nie? Iba potom, ako som prijal túto chorobu a vlastnú smrť, až potom mi dal Boh silu robiť aj tieto semináre. Boh mi ch¬cel teda ponúknuť aj smrť. Tým, že som prijal smrť, Boh vo mne smrť premohol. Tým, že premohol smrť vo mne, teraz môže cez moje svedectvo víťaziť nad smrťou v tebe alebo v iných. Iba ak ťa Boh uzdravil, môžeš prinášať uzdravenie iným. Páter Tardif bol tiež chorý, a bol uzdravený. Teraz tiež môže v Ježišovom mene uzdravovať. Yongi Cho v Južnej Kórei bol na smrť chorý a teraz, keď bol uzdravený, uzdravuje iných.


Teraz chce Ježiš uzdraviť teba ... a prinesieš Božie uzdravenie aj iným

Teraz, keď sa tvoje manželstvo rozpadlo, alebo je choré, teraz, keď tvoje svedomie je choré, keď tvoja rodina alebo tvoje deti možno už nechodia s tebou a možno tvoj manžel pije alebo preklína, či chodí s inou ženou, - teraz chce Ježiš uzdraviť teba. Potom aj tvojho manželského partnera, tvoje deti, tvojich súrodencov. Iba ten, kto bol sám zachránený, môže zachraňovať. To znamená: teraz si tu najprv sám kvôli sebe. Nechaj sa najprv od Boha duchovne celkom uzdraviť. Potom budeš mať silu prinášať Božie uzdravenie aj iným.
Mojej rodine som nikdy nehovoril o týchto seminároch. Oni vôbec nevedeli, že robím semináre, ale jednoducho som ich miloval, hovoril som s nimi, ďakoval som Bohu za nich  - a všetci sa zmenili. Všetci zažili skúsenosť s Bohom.

Modlitba obrátenia, prijatia a uzdravujúcej premeny
 

Teraz je veľmi dôležité, aby si v pokoji išiel k Bohu. Počúvaj, čo hovorím ! V pokoji uvažuj, či to je správne, a potom urob, ako ti hovorím. Povedz Bohu: "V poriadku, urob ma novým! Prijímam sa taký, aký som." Potom uvidíš, že budeš svätý a uzdravený. Teraz sa teda pokús ďakovať Bohu za seba aj za druhých ľudí, ale z celého
srdca ! ... (Dlhšie ticho.)
Je naozaj dôležité pozerať sa skutočne na Boha a zo srdca mu ďakovať..., Pozerať na Boha je to isté ako na človeka. Ak sa na niekoho pozriem, opýtam sa: "Á, ako sa máš?" Tak je to aj s Bohom. "Otče, ako sa máš?" Potom počúvam - a som šťastný. Otec sa na mňa pozerá a usmieva sa na mňa. On ma objíma a hovorí: "Môj milovaný" a volá ma po mene... (Ticho,) Vyrozprávaj teraz Bohu, čo ťa tlačí. Čo ti spôsobuje radosť, čo od neho chceš. Kľudne mu povedz: "Otče, vieš, chcel by som to a tamto. Ty predsa vieš, čo je dôležité. Urob ma šťastným.... Dotkni sa môjho manželstva, dotkni sa mojej duše, dotkni sa mojej choroby, dotkni sa môjho hriechu, dotkni sa teraz môjho strachu. Ďakujem ti, Otče." „.(Dlhšie ticho.)

(z knihy Tomislav Ivančič – Vnutorné oslobodenie a udravenie – východisko šťastného života, 3.časť)