V tichu a prítmí kostola prehovoril Boh

Každoročne slávime Veľkonočné sviatky...stále tie isté tajomstvá a predsa nové a živé...

Aj tento rok to bolo tak... A v tichu a prítmí kostola, k čakajúcim na začiatok obradov Bielej soboty, prehovoril Boh... úžasný, živý, večný... Kristus, Svetlo sveta. Bohu vďaka. Zaznievali slová do tmy...a svetlo prichádzalo a rástlo. Naše srdcia sa napĺňali stále väčšou radosťou a vďačnosťou.

Vďačnosť...to je naša odpoveď. Za všetko, čo pre nás urobil, náš večný Boh a Pán.

Sviece v rukách horeli a vtedy v srdci zneli slová... My sme tie sviece, nezáleží, či veľké, či malé, ale zapálené láskou a lásku máme zapaľovať ďalej... Dávať ju ďalej. Pochopoili sme... Bohu vďaka...